Jedným z aktérov novembrových udalostí roku 1989 v Prešove bol Peter Himič. Vtedajší vysokoškolák, dnešný riaditeľ Štátneho divadla Košice. Na časy spred 25 rokov spomína ako na mimoriadne zaujímavé obdobie.
PREŠOV. Pred štvrťstoročím to na prešovskej vysokoškolskej pôde vrelo. Študenti, spolu s hercami, boli hlavnými ťahúňmi Nežnej revolúcie. Jedným z týchto študentov bol Peter Himič.
Hamletovský príbeh
„Dvojako na to spomínam. Ľudsky a spoločensky. Ľudsky to bolo zaujímavé obdobie. Každé také obdobie preoseje veci. Je to podobné ako v divadle, ktoré narába s hraničnými situáciami. Zrada, láska, nenávisť, smrť, vražda za dve hodiny. A revolúcia - to je divadelný príbeh, kde sa hamletovsky prečisťuje, jeden je taký, druhý onaký a každý má svoje objektívne i subjektívne príčiny. Nezazlievam, nehovorím, nekomentujem. Neviem, ako by som konal v ich koži,“ zamýšľa sa nad vtedajšími udalosťami Peter Himič, dnes riaditeľ divadla a vysokoškolský učiteľ.
Tak ako iní aktéri Novembra, stojí mimo politiku. „Pozrite, kto je tam dnes. Nevidím nikoho z tej prvej vlny. O ublížení niekomu nemôže byť ani reči.“
Podľa jeho slov zákonite muselo platiť, že revolúcia požerie vlastné deti.
„Čo s tou eufóriou? Ak ju niekto tlmil, to neznamená, že je to zlé. Na tej vlne vyletelo množstvo ľudí hore a ako na každej takejto vlne vyletelo aj množstvo šarlatánov. S tým sa nedá nič robiť.“
Slobodu si môže udržať každý
Čo v ňom však z tých čias rezonuje dodnes, je „veľmi silný ľudský rozmer“.
Pri pohľade na bilbordy medzi Prešovom a Košicami zavše má „tragikomický pocit“, ale je nad vecou: „Dnes vám to nezasahuje do života. Každý je natoľko slobodný, ako si svoju slobodu vie udržať.“
Slobodu si cení. „Také to nariekanie, že je to strašné a vtedy bolo tak, neuznávam. Čo bolo tak? Ja nechcem merať svoju slobodu mliekom za dve koruny,“ vraví P. Himič.
„Nie som ochotný to vymeniť za to, že sa niekto bude pýtať, či som bol na birmovku, alebo musel ísť na birmovku na dedinu, aby som nebol v meste, alebo to, že dnes s vami sedím a môžem povedať, čo chcem a vy napíšete, čo chcete.“
Nežná revolúcia v Prešove: Tribúnom bol Mikuláš Laš
Pred štvrťstoročím sa odohrali udalosti vedúce k pádu komunistického režimu. Intenzívne boli aj v Prešove, kam sa rozšírili bezprostredne po 17. novembri 1989. Hlavným tribúnom v metropole Šariša bol herec Mikuláš Laš. Zomrel v roku 2008.
PREŠOV. Na revolučné udalosti zareagoval Prešov pomerne rýchlo. Dôvodom bola veľkosť mesta, existencia dvoch divadiel a najmä prítomnosť silnej univerzity (išlo hlavne o početnú filozofickú a pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sídliacej v Košiciach).
Práve študenti a herci boli ťahúňmi nežnej revolúcie. Prešovskí vysokoškoláci mali informácie o tom, čo sa deje, priamo z Prahy.
Hneď sa tu vytvorilo Občianske fórum. A trvalo relatívne dlho, kým sa pričlenilo k slovenskej Verejnosti proti násiliu.
Medzi hlavných aktérov novembrových udalostí spred 25 rokov v Prešove patril herec Ukrajinského národného divadla (dnešné DAD) Mikuláš Laš.
Spomienky zosnulého tribúna
Rok pred svojím úmrtím, teda v roku 2007, si pre Korzár zaspomínal na novembrové časy.
„Prišli za mnou bratislavskí vysokoškoláci, či by som mohol odmoderovať prvý míting na námestí. Samozrejme som súhlasil, veď môj postoj k vtedajšiemu totalitnému režimu bol dávno známy. Zdalo sa, že historicky prvý míting, 25. novembra 1989, skončí provokáciami, preto som vyskočil na betónový kvetináč a rovno ho otvoril. Na tom úplne prvom mítingu bolo okolo dvetisíc ľudí, bol som milo prekvapený. Na druhý deň prišlo vyše päťtisíc, neskôr aj desaťtisíc ľudí. Najviac ich bolo 27. novembra cez generálny štrajk, keď sa dav tiahol od veľkej pošty cez celú Hlavnú až za kostol.“
Reprofoto: frk
Aktivity vysokoškolákov
Počas revolučného vrenia bolo celé mesto oblepené plagátmi. Okrem toho študenti distribuovali rôzne kopírované tlačoviny a prešovskí vysokoškoláci začali vydávať aj noviny Prešovská zmena, reagujúce na mdlé písanie vtedajšej oficiálnej tlače. Prvé číslo vyšlo na prelome novembra a decembra 1989.
Obsahovalo vyhlásenia študentov i OF, v druhom čísle sa objavilo aj plné znenie textu Několik vět a podobne.
Šéfredaktorom bol Miroslav Ondirko, do Prešovskej zmeny prispieval i Peter Himič, Karel Frőhlich, Vlado Puchala, Marcel Forgáč a množstvo ďalších študentov a podporovateľov.
Jedno číslo stálo 50 halierov, ľudia však zvyčajne zaplatili viac. Vyzbierané peniaze išli do fondu štrajkového výboru.
Ten sídlil na Gottwaldovej ulici, dnes pomenovanej príznačne Ulica 17. novembra.
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
