V pondelok si pripomenieme už 25. výročie tzv. nežnej revolúcie v roku 1989, ktorá vyýrazne zmenila život každého z nás. My sme sa preto ľudí v košických uliciach pýtali, ako po 25 rokoch vnímate udalosti 17. novembra 1989.
Monika Šafránková (finančná sprostredkovateľka)
– Vtedy som mala štyri roky, nevnímala som to. Ale určite je všetko zlé. Nadáva sa na predchádzajúci režim, ale ten aspoň pomáhal mladým rodinám so zamestnaním, pôžičkami a bytmi. Teraz sa majú obyčajní ľudia omnoho horšie. My sa v jednom byte tiesnime tri generácie, lebo si nový nemôžeme dovoliť a nedostaneme ani hypotéku. Tí dôchodcovia s bytmi, záhradami a ďalším majetkom by sa mali narodiť teraz, aby zistili, aké to je.
Jozef Krešák (dôchodca)
– Myslím si, že je nám o niečo horšie. Predtým som bol účovník a november som pred tými 25 rokmi privítal. Očakávania boli veľké, realitu sami vidíte aj vy. Som veľmi sklamaný z toho, ako je celá spoločnosť prerastená korupciou a tým, že keď chcete niečo vybaviť, nemáte šancu, pokiaľ iným nedáte niečo do kapsy. S tým sa nič nerobí, každý si myslí, že to akoby tak malo byť. Najviac na to doplácajú obyčajní ľudia, v tom sa nič nezmenilo.
Blanka Žuffová (študentka)
– O revolúcii som sa učila v škole. Mám 22 rokov, niežeby sa ma to netýkalo, no vtedy som ani nežila. Hovorili mi o tom rodičia, tí to vnímali pozitívne. Viem, že vtedy bolo lacnejšie, no zas sa nedalo cestovať. U mňa je najväčší rozdiel asi ten, že keby zostal socializmus, asi by som nemohla študovať vysokú školu. Mama na to doplatila, keďže dedko bol proti komunistom, zakázali jej ísť študovať. Z tohto pohľadu je to lepšie.
Karol Takáč (vysokoškolský pedagóg)
– Ako stredoškolský profesor na gymnáziu vo Veľkých Kapušanoch som vtedy organizoval aj štrajk študentov. Chodili sme aj štrngať kľúčičkmi. Neľutujem to a to isté by som robil aj dnes, lebo celkovo ide o posun k lepšiemu. Veľa ľudí najmä v mojom veku už aj zabudlo, ako to predtým vyzeralo v obchodoch a že bol problém zohnať aj taký toaletný papier. Teraz máme väčší výber aj vyššie ceny. Žiaľbohu opäť sa dostali k moci tie isté osoby, ktoré kradnú ešte viac.
Zuzana Chorošová (živnostníčka)
– Tri mesiace pred novemberom '89 sa nám narodila dcéra, keď bola revolúcia, kočíkovali sme ju po meste. Bývali sme na Zvonárskej, no mali sme balkón na Hlavnú. Bolo u nás asi 200 ľudí, aby videli na plné námestie pred Štátnou vedeckou knižnicou. Spomínam si na tú eufóriu. Teraz každý na to nadáva, no ja som pozitívny človek, neverím, že všetko je až také zlé. Rodičia boli disidenti, v škole som mala problémy, a to už nie je. Hrozné je však, keď vidíte politikov v správach, ako vám klamú do tváre.
Autor: Foto: Judita Čermáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
