Keď bude mať slovenský kickbox niekedy svoju Sieň slávy, určite bude do nej medzi prvými uvedená Košičanka Veronika Cmárová, lebo vybojovala historicky prvú zlatú medailu pre Slovensko na seniorských šampionátoch asociácie WAKO v tatami disciplínach. K titulu európskej šampiónky v kick light do 65 kg jej udelili v Maribore aj ocenenie pre najlepšiu zápasníčku majstrovstiev Európy v tejto disciplíne.
KOŠICE. Na ceste za zlatom sa pred ňou musela skloniť Talianka Cristina Carusová, Češka Martina Fendrichová i Poľka Monika Kedzierska, a aj keď na body to vyzerá dosť jednoznačne (ako finálové víťazstvo 3:0 nad Poľkou Kedzierskou), 20-ročná slovenská reprezentantka priznáva, že na mariborskom tatami prežívala aj krušné chvíľky.
„Boli v tých zápasoch aj také momenty, že som prehrávala, ale zvládla som ich, pretože som chcela vyhrať, išla som za svojím cieľom. Najhorší je vždy ten prvý zápas, keď som plná očakávania a som z toho trošku v strese. Tak bolo aj s Taliankou Carusovovou, lebo som nevedela, čo od nej čakať, potrebovala som sa čo najskôr upokojiť. Po nejakých radách a pokynoch od trénera sa mi to podarilo. Svoje súperky som nepoznala, ani tú Poľku som pred finále nevidela zápasiť. Ja sa tomu vyhýbam, aby som pozerala ich zápasy, tak sa snažím byť v pohode. Aj tak každá súperka ukáže svoju taktiku za prvých tridsať sekúnd, a my potom aj s trénerom niečo na ňu vymyslíme.“
Využíva to, čo má dané od prírody
Veronika má široký repertoár kopov či úderov, ktoré musia rozhodcovia oceniť, ale jej najsilnejšou zbraňou sú: „Kopy na stehná. Takto bodujem najviac, ale nie je to moja jediná silná stránka. Mojou výhodou je, že som dlhá, a môžem využívať to, čo mám dané od prírody.“
Kick light jej sedí viac ako light contact, čo potvrdila aj na európskom šampionáte v Maribore, kde v „podružnej“ disciplíne stroskotala vo štvrťfinále v súboji s Rakúšankou Nicol Trimmelovou.
„Light kontakt je technickejší, využíva sa v ňom veľa techník, a to mi veľmi nevyhovuje. Nevravím, že kick light je jednoduchší, ale v ňom môžem využiť práve tú svoju najsilnejšiu zbraň, kopy na stehná, preto mám radšej túto disciplínu.“
Ale to, že ju v nej v Maribore ocenili ako najlepšiu zápasníčku šampionátu, bolo veľké prekvapenie aj pre ňu.
„Veru, všetci sme už čakali na finálový zápas mojej sestry Lucie, ale ešte predtým organizátori vyhlasovali najlepších borcov v jednotlivých kategóriách. Sedeli sme v hľadisku, a keď som počula svoje meno, že mám ísť na pódium, nechcela som veriť vlastným ušiam. Bolo to pre mňa veľké a príjemné prekvapenie. Oba tieto úspechy na majstrovstvách Európy, zlatú medailu i to ocenenie, si cením rovnako.“
Medailu má Veronika Cmárová aj z európskeho šampionátu v ringových disciplínach, z baskického Bilbaa si doniesla bronz z K1.
„Mne sa viac páči zápasiť v ringu ako na tatami, lebo je tam lepšia atmosféra. Ring je ohraničený, a súperka vám neutečie, lebo nemá kam...“
Sestru vyobjímala
Na európskom šampionáte v tatami disciplínach v Maribore mohli byť dve šampiónky s rovnakým priezviskom - Cmárová.
Lenže Veronikinu staršiu sestru Luciu vo finále kick light do 60 kg v súboji s Bulharkou Sitnilskou evidentne poškodila chorvátska rozhodkyňa, a Lucke zostali iba oči pre plač.
„Ani ma nechcela po zápase k sebe pustiť, taká bola nahnevaná. Ale ja som ju potom aj tak vyobjímala, nech si z toho nič nerobí, že ona je ozajstnou víťazkou. My si tie medaily navzájom prajeme, ako ona mne, tak i ja jej. Veď by bolo blbé, keby sme na seba, ako sestry, žiarlili.“
Na chlapcov nie je čas
Veronika má za sebou najlepší rok v seniorskej kategórii. Nečudo, veď má iba dvadsať. A doma je vraj ešte dosť miesta na ďalšie medaily.
„Profesionálna kariéra a zápasy v profi ringu ma zatiaľ vôbec nelákajú, ja túžim po ďalších cenných kovoch z majstrovstiev sveta či Európy pod hlavičkou WAKO, pretože v našom športe je to veľmi silná organizácia a na jej podujatiach sa môže kickboxer viac zviditeľniť, tie úspechy sú viac cenené,“ vraví Veronika, ktorá svojmu športu obetuje všetko.
Vraj ani chlapci ešte nemajú nárok... „Veru, nie je čas, keď trénujem dvojfázovo...“ zachichotala sa bojovná „dvadsiatka“.
A keby, tak by sa im aj tak ubránila. „Na ulici, keby ma niekto obťažoval, som ešte žiaden úder ani kop nepoužila, a dúfam, že ani nebude treba. Aj tak by som skôr asi utekala...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
