Namiesto umenia výtvarník Makara v galérii vystavil bloček

Provokácia či umenie? Namiesto umeleckých diel vystavil prihlášku a potvrdenie o zaplatení účastníckeho poplatku.

Provokácia, odvaha či umenie? Košický výtvarník Tomáš Makara svojsky poňal účasť na Salóne východoslovenských výtvarných umelcov. Namiesto umeleckých diel vystavil prihlášku a potvrdenie o zaplatení účastníckeho poplatku.

KOŠICE. Tvrdí, že chce poukázať na to, že umelcovi stačilo zaplatiť a mohol si následne vystaviť, čokoľvek sa mu zachcelo.

Riaditeľ Východoslovenskej galérie (VSG) Martin Račko tento postoj nevníma ako nič mimoriadne. Konštatuje, že: „Salón musel so sebou potiahnuť aj 'smeti', aby na povrch vyplávala kvalita bez toho, aby bol niekto sudcom“.

Hodnotiť má podľa neho právo len samotný návštevník.

Galéria zorganizovala nultý ročník Salónu. Na štedrom priestore vystavuje do konca roka 74 výtvarníkov a nielen Košičan tak získa prehľad o súčasnej východoslovenskej výtvarnej tvorbe.

Prihlásiť sa mohol každý umelec, ktorý je previazaný s východným Slovenskom a je členom niektorej z umeleckých stavovských organizácií. Tiež musel uhradiť účastnícky poplatok a dodržať zadané rozmery diel.

Návrat o dve storočia

Riaditeľ v propozíciách garantoval, že: „výstava nebude výberová a autori a ich diela nebudú selektované“.
Práve to však Makara považuje za nezmyselné a rozhodol sa na to poukázať.

„Na výzvu som sa rozhodol reagovať jednoduchým gestom, ktoré sa vymedzuje voči tomuto kurátorskému experimentu jeho vlastnými prostriedkami. Po dodržaní maximálneho rozmeru diela a úhrade účastníckeho poplatku sa štatút umelca zužuje na akéhosi vďačného predplatiteľa priestoru vo verejnej inštitúcii. Toto melancholicko-ľudové uchopenie kurátorskej stratégie vracia vývoj umenia o dve storočia naspäť,“ argumentuje Makara.

V divákovi sa tak vraj utvrdzuje pocit, že primárna úloha umenia je ešte aj v 21. storočí visieť na stene a ladiť s odtieňom interiéru.

Kritička: Kurátorské koncepcie bez myšlienky sú absurdné

Kritička umenia a kurátorka Lenka Kukurová to okomentovala slovami: „Dielo Tomáša Makaru Prihláška zdôrazňuje absurditu kurátorských koncepcií bez myšlienky. Rezignácia na kurátorský výber diel nie je známkou otvorenosti, ale známkou straty kvality a nebezpečnou cestou k ľudovému vkusu na pôde štátnej umeleckej inštitúcie.“

Makara podľa nej podrobuje historicky prekonaný výstavný koncept opätovnému prehodnoteniu.

„Salón mal v dejinách umenia svoje historické miesto, no mal aj veľmi pádne dôvody, prečo sa z kurátorských koncepcií vytratil.“

Riaditeľ VSG Račko hovorí o porušení podmienok

Riaditeľ VSG M. Račko uviedol, že ho konanie autora vôbec nezaskočilo.

„Osobne som mu dokonca pomáhal pri inštalácií jeho prejavu, no ja to nepovažujem za dielo. Je to len prejav jeho pohľadu na umenie a s iróniou jemu vlastnou, som mu aj osobne hľadal sokel pod to jeho...“

Zároveň poukazuje na to, že T. Makara porušil podmienky účasti na salóne, keď v prihláške uviedol, že je členom Umeleckej besedy slovenskej, čo však podľa neho nie je pravda.

„Podpisom ručil za úplnosť a správnosť prihlasovacích údajov. Avšak klamal, pretože nie je žiadnym riadnym členom tejto inštitúcie. VSG pri registrácií a sumarizovaní neskúmala pravdivosť a poctivosť vyplnených prihlášok jednotlivých autorov, to nechávame na ich svedomí a poctivosti.“

Makara sa však bráni, že sa o členstvo v Umeleckej besede slovenskej nedávno uchádzal a bolo mu povedané, že sa môže označiť za jej člena.