Slovensko malo na európskom šampionáte v krose v bulharskom Samokove zastúpenie až v piatich kategóriách (okrem súťaže žien do 23 rokov), čo bol rekordný počet v 21-ročnej histórii tohto podujatia, ale mená našich pretekárov sme museli hľadať až na posledných stránkach výsledkových listín.
KOŠICE. Najlepšie dopadol Banskobystričan Peter Ďurec, ktorý, aj keď je úradujúci majster Slovenska v kategórii seniorov, štartoval na majstrovstvách Európy v súťaži mužov do 23 rokov.
V Samokove dobehol (medzi 75 štartujúcimi) na 55. mieste s dvojminútovou stratou na víťazného Rusa Safiulina.
Možno by dobehol posledný
Peter Ďurec prenechal miestenku do kategórie seniorov vicemajstrovi Slovenska Jozefovi Urbanovi (košický rodák pretekajúci za JM Demolex Bardejov), ktorý má, ako jediný z našej výpravy pri svojom mene namiesto umiestnenia skratku DNF (Did Not Finish), že preteky nedokončil.
„Odstúpil som niekde medzi štvrtým a piatym kilometrom (súťaž mužov bola vypísaná na 10,010 km - pozn. red.). Keď sa pretekárovi vzďaľujú súperi, keď nemá nikoho blízko pred sebou, keď sa na trati trápi, tak ho to psychicky veľmi ubíja. Také boli aj moje pocity. Videl som, že to nemá zmysel, tak som sa rozhodol odstúpiť. Keby som pokračoval ďalej, určite by som dobehol niekde na konci štartového poľa, možno úplne posledný... Ani náš šéftréner Pavel Kováč, ktorý bol v cieli, nevedel, že som vzdal, lebo hneď z trate ma bral jeden z organizátorov, ktorému som musel odovzdať štartové číslo, do šatne,“ opisuje svoje „cezpoľné“ martýrium dvojnásobný slovenský šampión v maratóne.
„V prvom rade, bola to ťažká, rozbahnená trať. Kategórie, ktoré celý šampionát v nedeľu otvárali, mali ešte zamrznutý povrch, čo bolo nebezpečné na úrazy, a niekoľkí ľudia aj prišli o členky... Ráno bol mráz, ale postupne sa otepľovalo, a o druhej popoludní, keď sme štartovali my, bola trať po predchádzajúcich kategóriách úplne rozbahnená. Navyše, ten okruh bol v nadmorskej výške vyše tisíctristo metrov, a ja som žiadnu špeciálnu prípravu na takúto výšku nerobil. Absolvoval som však viac takýchto sústredení, a myslel som si, že mi to z nich vydrží. V porovnaní s vlaňajším európskym šampionátom v Belehrade, kde bol pevný trávnatý povrch a v podstate rovinatý profil, tu to bolo blato a hore-dole. Povrch mi vôbec nesedel, v tom bahne som plával, a keď som sa začal strácať v štartovom poli, pridali sa aj problémy s dýchaním. Ale nechcem sa na to vyhovárať, mrzí ma, že som vzdal...“
Rozhoduje sa medzi Viedňou a Varšavou
Na kros Jozef Urban v novom roku zrejme ani nepomyslí, pretože jeho prioritou bude maratón. Túži splniť limit na majstrovstvá sveta v čínskom Pekingu, ale hlavne na olympijské hry v Rio de Janeiro.
„Budem to skúšať už na jar, niekedy v marci, v apríli. S trénerom už máme vyhliadnutý maratón vo Viedni, alebo by som mohol bežať vo Varšave, jedno z toho si vyberieme. Úmyselne volíme niečo bližšie, aby to nebolo náročné na cestovanie. Bratislavský maratón, ktorý je tiež v tom období, bude pre mňa posledná možnosť.“
Kvalifikačný limit na majstrovstvá sveta i olympiádu je rovnaký, 2:18h, a Jozef Urban si myslí, že to má v nohách, že ho dokáže zabehnúť.
„Bude to veľmi ťažké, ale trúfam si. Tohto roku som bežal desiatku za 30:10, a z toho sa dá bežať maratón na taký čas, aby bol limit. No hlavne, musí mi vydržať zdravie, aby som nebol zranený. Keby mi to vyšlo hneď na začiatku sezóny, keby som urobil limit na olympiádu a zároveň aj na majstrovstvá sveta, potom by som už v októbri na košickom maratóne neštartoval. Keď limit nebudem mať, určite ho pobežím...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
