Vianočné sviatky, ako ich poznáme v našich zemepisných šírkach, nesprevádzajú v krajinách, kde sa Vianoce svätia, rovnaké zvyky.
Odlišnosti sú nielen v samotnej príprave, ale i v priebehu týchto sviatočných dní. Pozývame vás preto na malú svetobežnú sondu po oslavách Vianoc v rôznych krajinách sveta...
Európa
Taliansko: V krajine na Apeninskom polostrove sa vianočné sviatky oslavujú podobne ako u nás. Jeden z rozdielov je, že Taliani majú vždy živý vianočný stromček, spravidla jedličku.
Darčeky sa otvárajú až po polnoci z 24. na 25. decembra. Väčší dôraz ako na večeru 24. decembra sa kladie na obed v prvý sviatok vianočný, pri ktorom sa schádza celá rodina.
Veľká Británia: Vianoce na ostrovoch nie sú prísne rodinné sviatky ako u nás, preto je zvykom, že Briti po tieto dni chodia na rôzne večierky a party. K anglickým Vianociam neodmysliteľne patrí tradičný nákyp - Plum puding, ktorý sa pripravuje s týždenným predstihom.
Staré receptúry tvrdia, že čím je nákyp starší, tým je chutnejší. Na sviatočný stôl 25. decembra sa podávajú plnená pečená sliepka, hus, najčastejšie však morka. Darčeky nosí Santa Claus 24. decembra a zostávajú vystavené na čestnom mieste až do Troch kráľov.
Francúzsko: Rodiny vo Francúzsku slávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zasa zlé deti "oceniť" výpraskom. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista.
Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagiet. Svojrázne zvyky majú v rôznych častiach Francúzska.
Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. V Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. decembra - na deň svätého Mikuláša.
Španielsko: Pod Pyrenejami je hlavným vianočným pokrmom jahňacina alebo ovčie či kozie mäso, v niektorých oblastiach tradičná morka. Na pobreží dominujú ryby a iné plody mora. Z cukroviniek prevládajú všetky možné druhy mandľových koláčov.
Darčeky sa rozdávajú až na Troch kráľov, ktorí prechádzajú ulicami španielskych miest a dedín a rozdávajú malé darčeky.
Holandsko: Už v polovičke novembra príde Mikuláš, ktorý sa tu nazýva Sinterklaas. Na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov ho sprevádzajú postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrcholom je 5. december, keď si ľudia vymieňajú darčeky.
Grécko: Mnohí Gréci majú namiesto vianočného stromčeka loďku ozdobenú svietiacimi reťazami, ktorú vyložia do okna alebo do záhrady. Darčeky zvyčajne na Vianoce nie sú, namiesto toho si ich deti nájdu pod posteľou v noci z 31. decembra na 1. januára. Darčeky prináša Svätý Bazil.
Rusko: Dedo Mráz prinesie deťom darčeky až na Silvestra. Rodina sa zíde pri vianočnom stromčeku a spoločnom jedle. Pravoslávne vianočné sviatky v Rusku sa podľa juliánskeho kalendára oslavujú o 13 dní neskoršie než vo väčšine Európy.
Poľsko: Na vianočnú vigíliu (Štedrý večer) sa podávajú len bezmäsité jedlá. Oficiálne je 24. december pôstny deň, ale tradičných 12 jedál slávnostnej tabule je garancia, že nikto nebude hladný. V mnohých poľských rodinách sa pridáva dodatočný príbor pre prípad, že príde nečakaný hosť. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou.
Bulharsko: Na záver pôstu sa na Štedrý večer podáva nepárny počet tradičných bezmäsitých jedál. Obzvlášť obľúbené sú červená paprika s ryžovou plnkou, rolády s kyslou kapustou a listami viniča. Po večeri sa stôl neuprace, aby sa cez noc mohli najesť aj zosnulí.
Rumunsko: Typická tradícia je adventná zabíjačka. Zvyk dostal podobu aj v hovorovom jazyku: ak niekto "zabíja ošípanú", znamená to, že "myslí na Vianoce". Deti idú od domu k domu a spievajú koledy, za čo dostanú peniaze a sladkosti.
Amerika
Mexiko: Vianočné zvyky majú korene v období španielskej kolonizácie. V noci 24. decembra všetci idú na polnočnú svätú omšu. Po nej sa rodiny stretnú pri slávnostnej a bohatej večeri, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí alebo bezdomovcov.
Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až 6. januára na sviatok Troch kráľov, ktorí prišli Ježiša obdarovať zlatom, kadidlom a myrhou. Postavia si topánky na okennú rímsu, aby im mudrci do nich dali darčeky. V tento deň mexické rodiny pripravujú špeciálny koláč. Je v ňom zapečená malá postavička Ježiša a kto ju objaví, bude 2. februára hrať rodiča malého Ježiška.
V tento deň je totiž sviatok Obetovania Pána - Hromnice, keď Mária priniesla osemdňového Ježiša do chrámu, aby bol obrezaný, čiže zasvätený Bohu. Počas vianočných sviatkov majú všetky školy prázdniny a deti sa do nich vracajú až po 6. januári. V posledných rokoch sa aj v Mexiku vianočné tradície amerikanizujú.
Kolumbia: Oslavujú ich veselou hudbou, ozdobeným stromčekom a bohatým stolom. Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, dokonca susedia a kamaráti, aby si tradičnou pečenou morkou vychutnali sviatky pohody.
K tradícii patrí aj to, že na Vianoce má skoro každý na sebe niečo nové, akoby novou vecou obnovili svojho ducha.
USA: Spojené štáty sú zmes rôznych kultúr a národností, preto i vianočné zvyklosti sú rôzne a pomerne komerčné. V noci z 24. na 25. decembra letí nad krajinou Santa Claus na saniach a cez komíny prichádza do domov. Tam vkladá darčeky do "vianočných ponožiek", čo je zvyk prinesený z Británie.
Američania kladú väčší dôraz na oslavu 25. decembra, na tzv. Christmas Day, keď sa zídu pri večeri pripravenej z moriaka. Druhý deň, čo je u nás 2. sviatok vianočný, sa v Amerike neoslavuje. Vianočný stromček však v Amerike zdobia už niekoľko týždňov pred Vianocami.
Ak by ste chceli vyskúšať, ako chutí pravá americká vianočná morka, pripájame jeden z receptov na jej prípravu.
Peru: Peruánci sú zvyknutí skrášľovať kostoly a domovy jasličkami, vykonávať tance a hry, variť tradičné jedlá. Počas týždňa Vianoc organizujú „chocolatadas", čo vlastne znamená podarovanie šálky horúcej čokolády a možno aj malého darčeku chudobným deťom.
Afrika
Egypt: V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia - nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách.
Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov.
Na návštevu si prinesú špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia.
Juhoafrická republika: Na druhý sviatok vianočný prichádzajú rodiny na pláže Kapského Mesta, kde sú pikniky a griluje sa. V chudobných štvrtiach je však zarezanie ovce považované za luxus, preto mnohým postačí sliepka.
Namíbia: Kmeň Herero používa kožu zabitého vola alebo kozy - obrátia ju srsťou dole a rozprestrú pri "svätom ohni". Muži potom na nej tancujú, čo by malo priniesť šťastie.
Maroko: Maroko je krajina zmiešaných kultúr a tolerancie. Hlavné náboženstvo je islam, stretávajú sa tu moslimovia, kresťania, židia. Moslimovia Vianoce nemajú, podobný sviatok je Sviatok obety. Tiež má korene v Biblii, v Starom zákone.
Obetou je baránok, ktorého zarežú a zjedia. Maročania sú však prispôsobiví. Na trhoch pred Vianocami predávajú vianočné stromčeky a rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí, Vianoce oslavujú.
Ázia
Vietnam: Tradičné vietnamské náboženstvá sú budhizmus a čínsky taoizmus. Počas francúzskej koloniálnej nadvlády sa však veľa Vietnamcov stalo katolíkmi, a tak oslava Ježišovho narodenia neobchádza ani túto ázijskú krajinu.
Vianoce sú vo Vietname jedna zo štyroch najdôležitejších osláv počas roka, spolu s narodením Budhu, Novým rokom a jesennými slávnosťami žatvy. Vietnamskí veriaci poctivo dodržiavajú kresťanské zvyky. Na Štedrý deň sa zúčastňujú na polnočnej svätej omši. Po nej sa vracajú domov na vianočnú večeru.
Slávnostný jedálny lístok tvorí kuracia polievka, bohatší ľudia jedia morku a vianočný puding. Tradičné európske zvyky s Mikulášom či niektorou z jeho "odrôd" a stromčekom sú veľmi populárne. Rozdiel je, že deti nechávajú svoje topánky na Štedrý deň pred dverami.
India: Väčšina zo zhruba dvoch percent indických katolíkov žije na juhu krajiny. Pieseň Tichá noc spievajú v hindštine, niekde sa podáva ryba na korení karí s ryžou. Kresťania v juhoindickom štáte Kérala ohlasujú príchod Vianoc obrovskými farebnými hviezdami z papiera, ktoré umiestnia nad domové dvere.
Filipíny: V ostrovnej krajine, kde žije 90 percent kresťanov, sú Vianoce mimoriadne dlhé. Ranné omše sú v kostoloch v období od 16. do 24. decembra. Táto obyčaj znamená, že každý, kto ide denne do kostola, si môže niečo želať a potom sa mu to aj splní.
Čína: Deti vyrábajú farebné papierové ornamenty (kvety, reťaze, lampy), ktoré sú súčasťou dekorácie a vianočnej výzdoby. Súčasťou osláv je dobré jedlo a nechýbajú ani ohňostroje. V porovnaní s Vianocami sa tu viac oslavuje príchod Nového roka, keď deti dostávajú pozornosť vo forme hračiek, oblečenia.
Japonsko: V Ježiša Krista verí iba jedno percento Japoncov. Aj napriek tomu však v krajine vychádzajúceho slnka ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami.
Aj ľudia v Japonsku si na Vianoce navzájom dávajú darčeky. V japonskej tradícii vystupuje kňaz Hoteiosha (Hotejoša), ktorý tam plní úlohu akéhosi európskeho Mikuláša. Prináša darčeky do každého domu a obdarúva deti. Tie veria, že má oči aj vzadu, a tak sa snažia v tomto období správať sa, akoby bol nablízku.
Austrália
Horúce Vianoce prežívajú Austrálčania. Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia. Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody.
Ak ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce.
Tradičné jedlá sú morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding. Počas zlatej horúčky v Austrálii často dávali do pudingu aj kúsky zlata. Dnes doňho zapekajú nejakú drobnosť - kto ju nájde, bude mať veľa šťastia.
V krajine klokanov obľubujú na Vianoce aj koláč plnený mletým mäsom. Obyvatelia Melbourne majú od roku 1937 zvláštnu tradíciu. Na Štedrý deň sa stretávajú na námestiach a so sviecami v rukách spievajú najobľúbenejšie koledy a vianočné piesne.
Najhoršie Vianoce zažila Austrália v roku 1974, keď cyklón Tracy spustošil severné územia a viac ako 60 ľudí zahynulo.
Autor: Spracoval: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
