IMT Smile a Lúčnica. Na slovenskej scéne dva pojmy, každý so svojou fanúšikovskou základňou, tentoraz spojili svoje sily. Výsledkom bol koncert, ktorý bol jedinečným a famóznym zážitkom. Vianoce tak prišli do košickej Steel Arény už vo štvrtok.
KOŠICE. Masívny záujem sa postaral v Košiciach o pridanie druhého koncertu. Už samotné spojenie kvalitnej modernej hudby a tradičného folklóru dávalo tušiť, že bude na čo pozerať.
A skutočne aj bolo. Koncert odštartoval hit Opri sa o mňa. Ľudia sa chytali už od prvých tónov.
Tanečné kreácie folkloristov z Lúčnice nepochybne zaujali aj toho, kto tento žáner „nemusí“.
Vyvýšené pódium patrilo IMT Smile, pod nimi sa zvŕtali krásne devy a sympatickí mládenci z Lúčnice a o hudobné zastúpenie ľudových nástrojov sa postarali muzikanti z Lúčnice pod pódiom.
[content type="avizo-clanok" id="7555569" url-type="sme-article" title="Pozrite si fotogalériu z koncertu" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/55/5574015/5574015.jpeg?rev=2"][/content]
To najlepšie, čo doma máme
Že IMT Smile patria na domácej scéne medzi špičku, opäť len potvrdili. Pod pódiom aj po celej ploche to chvíľami vyzeralo ako na dobre rozbehnutej diskotéke.
Inak to nemohlo byť, veď zneli hity ako Ľudia nie sú zlí, Exotika, Veľa lásky, Niekto ako kráľ, Tajné milovanie či Kapela.
Lúčnica priniesla svoje fantastické čísla, v ktorých zašla do rôznych regiónov Slovenska a priniesla šarišský, zemplínsky folklór, tance z Podpoľania či obrazy priadok alebo verbunku.
Dokonalá súhra
Spojenie moderného a tradičného v podaní IMT Smile a Lúčnice vyrážalo dych.
Počas výletu po Cestách druhej triedy sa predstavili folkloristi od Terchovej či gorali. Speváčky zo zlatom v hrdle pri ich ťahavej piesni a vzápätí Ivan a jeho Kapela, známa ako Horela hora, horela.
Táslerovský hit Niekto ako kráľ a hneď na to plynulý prechod do notoricky známej A ja taka dzivočka. Nespojiteľné? Kdeže. Motívy sa preplietali, ľudia burácali nad skvelou choreografiou predstavenia, spojenie huslí a basgitary, bubnov a cimbala znelo úplne prirodzene.
A aby bola súhra skutočne dokonalá, svoje štýlové moderné outfity na chvíľu vymenili za kroje aj chlapci z IMT Smile.
Atmosféra v dave bola elektrizujúca. Fantastický zvuk podporili výrazné vizuálne efekty, výsledkom bol úžasný scénický efekt.
Aj zasnežilo
Posledné číslo už ladené vo vianočnom duchu. Obraz tradičného slovenského betlehema, v krojoch, s ľudovými koledami sa spojil s táslerovskými Najkrajšími Vianocami.
A keď uprostred piesne začal zo stropu padať „sneh“, vianočná atmosféra prechádzala až do špiku kostí.
Na pódiu sa predstavili aj choreograf Lúčnice prof. Štefan Nosáľ a Ján Ďurovčík, „otec“ réžie a scenára.
Jedinečné predstavenie Košičania náležite ocenili. Búrlivý standing ovation nemal konca.
Vznikol za hodinu
Scenár a réžia projektu bola v osvedčených rukách Jána Ďurovčíka.
„Napĺňa ma to, ale ja nemám očakávania. Ja robím svoju robotu a potom ju predložím ľuďom a oni reagujú ako reagujú,“ povedal po koncerte.
Ako zhodnotil, S IMT Smile sa už stretol pred pár rokmi, keď robili obdobný projekt so Slovenským divadlom tanca. Pri myšlienke spojenia s Lúčnicou nezapochyboval, obe telesá už veľmi dobre poznal.
„Jednoducho som si sadol a napísal za hodinu kompletný scenár,“ povedal s úsmevom.
Nečakali takýto úspech
Myšlienka takéhoto koncertu dozrievala a realizovala sa vyše roka a pol. Podľa Ivana Táslera to boli poriadne náročné prípravy.
„Na stagei 150 ľudí, súbor Lúčnica má strašne veľa ľudí okolo seba. Je veľa vecí, ktoré treba zosúladiť, nie je to také jednoduché ako bežný koncert kapely. Je to zatiaľ najväčší projekt, aký IMT Smile robil, aj čo sa týka počtu techniky ľudí, všetkého,“ zhodnotil Tásler.
Ako povedal, Bratislava bola fantastická, ale Košice sú predsa len doma, rodina, veľa známych.
„Bolo to o to emotívnejšie,“ tešil sa Ivan. Žeby sa nápad neujal, nad tým sa ani na sekundu nezamyslel. Prekvapil a potešil ich však záujem – dvakrát vypredaná Steel Aréna v Košiciach a trikrát Incheba v Bratislave.
Byť hrdý na tradície
Ako Ivan hovorí, vedel, že nápad ľudí musí osloviť.
„Myšlienka slovenskej kultúry a tradícií, to je to najpodstatnejšie, čo potrebujeme ľuďom hovoriť. Nie je to len šnúra, je to aj silná myšlienka, ktorá za tým je, aby sme boli hrdí na náš jazyk, na naše tradície, kroje, dievčatá, na všetko, aby sme milovali túto našu náturu,“ zhodnotil posolstvo projektu.
Najväčšiu radosť má z toho, že to nie je jednostranné. Vzájomné prepojenie s publikom, ktoré cítia každým jedným koncertom.
Aby to bolo nenásilné
Myšlienka, ktorú pokladali Táslerovci a Ďurovčík za geniálnu, sa spočiatku až takou nejavila choreografovi Štefanovi Nosáľovi.
„Nevidel som dôvod, prečo to spájať, lebo aj jedno, aj druhé teleso má svoje úspechy,“ spomínal si na počiatky Nosáľ. Keď sa dal presvedčiť, mal podmienku.
„Chcel som, aby tie prieniky – burácajúcej muziky a toho, čo robí Lúčnica – boli normálne, nie násilné,“ vysvetlil. Hodnotil to ako celkom vydarené a veľkú výhodu videl pre nich, folkloristov.
„Má to aj výhodu z hľadiska Lúčnice, že títo tínedžeri a vyznávači rockových kapiel, tí sa dištancovali od toho, čo robí Lúčnica, od tradícií. A teraz sme im do toho strčili nos a oni videli, že aj toto je dobré. A to je veľká vec, aby si táto mládež uvedomila, čo máme, že aj tradície môžu byť moderné. My s nimi žneme úspechy po celom svete,“ povedal Nosáľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
