Predstavujeme nováčikov v košickom mestskom zastupiteľstve

Predstavujeme vám druhú polovicu poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí sa tejto funkcie chopili po prvýkrát.

Marcel Gibóda (29, nezávislý, na snímke vpravo) pôsobil v samospráve Severu, dnes zodpovedá za kvalitu v automobilovom priemysle. „Košice sú bohaté mesto, bohužiaľ, mnoho zdrojov, ľudských a finančných, musia jeho obyvatelia minúť na neefektívne fungujúcu samosprávu nášho mesta. Po 20 rokoch je na čase to zmeniť.“ Ďalším z problémov, ktorému sa chce venovať, je netransparentná práca a komunikácia mesta. „Samospráva musí ľuďom pomáhať a uľahčovať bežný život a nie naopak!“ Mrzí ho, ak obyvatelia nenachádzajú odpovede a riešenia na dlhoročné problémy. „Nemôžeme splniť všetko hneď. Mesto si však musí vedieť stanoviť jasné pravidlá a tie aj dodržiavať.“

Lucia Iľaščíková (34, nezávislá, na snímke vľavo) je siedmy rok kontrolórka v Šaci. Predtým pracovala na úrade KSK v Odbore regionálneho rozvoja. „Mala som na starosti oblasti operačných programov, ktoré spadali pod jednotlivé ministerstvá. Zodpovedala som za komunikáciu s vysokoškolskými a výskumnými inštitúciami, ako i s podnikateľským sektorom. Z pohľadu môjho pracovného zaradenia a toho, čo som predtým vykonávala, sú mi najbližšie tieto oblasti - finančná, majetok a regionálny rozvoj.“

Jozef Karabin (35, nezávislý, na snímke vpravo) bol miestnym poslancom na Pereši, pracoval v poisťovni a momentálne začína už svoje tretie funkčné obdobie v pozícii starostu Pereša. Je zakladateľom občianskeho združenia Pomoc Perešu, kde sa venuje deťom a mládeži. Ako mestský poslanec chce hájiť záujmy svojich obyvateľov. Vo volebnom programe má opravu komunikácií a odvodnenia, zvýšenie bezpečnosti obyvateľov, podpora seniorov a mládeže, ale aj výstavbu polyfunkčného objektu v Pereši.

Lenka Kovačevičová (38, nezávislá, na snímke vľavo) pracovala ako projektová manažérka. Už týždeň je novou starostkou Jazera. „Posledné roky som sa venovala práci v občianskom združení FK Galaktik, ktoré som založila s pôsobnosťou v mestskej časti Nad jazerom. Práve z tejto činnosti má pozná verejnosť. Za 5 rokov sa nám podarilo vybudovať verejný subjekt s organizovanou činnosťou pre deti, mládež a dospelých. Roky pripravujem pre Jazerčanov a širokú verejnosť športové a zábavné podujatia, k najväčším sa radí MDD, tohto roku to už bol 5. ročník, ktorého sa zúčastnilo viac než 4000 rodičov a detí. V mestskom zastupiteľstve podporím všetko, čo prinesie prospech pre mesto Košice a zvýši kvalitu života obyvateľov Košíc. Najbližšie sú mi oblasti regionálneho rozvoja, športu a kultúry.“

Martin Petruško (41, Smer, na snímke vpravo) osem rokov pôsobil v štátnej správe, šesť rokov riadil Krajský stavebný úrad a od roku 2012 je prednostom Okresného úradu Košice. „Za 4 roky v mestskom zastupiteľstve by som chcel znížiť kriminalitu, bojovať proti grafitovému vandalizmu, uzamykať kontajneroviská, vytvoriť spravodlivú parkovaciu politiku, rekonštruovať detské ihriská a zasadiť sa za súvislé opravy chodníkov na celej Terase.“ Najbližšia je mu oblasť výstavby, ale aj dopravy, životného prostredia a majetkovoprávnych záležitostí.

Jaroslav Polaček (37, nezávislý, vľavo) je manažér a odborník na odvoz a likvidáciu odpadu, ako aj občiansky aktivista venujúci sa cestnej doprave a ťažbe uránu na Jahodnej. Vo svojej práci poslanca sa chce zamerať na finančné a investičné aktivity samosprávy. „Mojím cieľom je, aby mesto Košice vedelo jasne a zrozumiteľne odpovedať na otázky rozpočtovania finančných prostriedkov mesta.“ Polaček chce klásť dôraz a dohliadať aj na prácu a povinnosti mestských podnikov, mestských organizácií, ako aj na spoločnosti s účasťou mesta.

Miroslav Špak (39, Sieť, vpravo) je špecialista pre fasády, nadšenec pre interiéry a stavebný psychológ, 18 rokov pracoval v stavebníctve. „V mestskom zastupiteľstve mám cieľ chovať sa slušne a úctivo aj k mladým resp. novým členom poslaneckého zboru. A ten podstatný: zmeniť to, čo na Slovensku evokuje slovo politik u minimálne polovičky voličov. Mojím cieľom je dosiahnuť revolučnejšiu náladu medzi občanmi, ako je to doteraz. Dokázať doslova vyhecovať partie, skupiny, organizácie, sídliská a celé mesto k tomu, aby sme spoločnou prácou na projektoch, vytiahnutím zadkov na ulice a spoznávaním rodín a susedov, dospeli k oveľa silnejšej spolupatričnosti a tým aj k vzájomnej ochrane.“