V útulku pri Haniske skončili aj štvornohé vianočné darčeky

Po sviatkoch skončili v preplnenom útulku aj štvornohí miláčikovia, ktorí poslúžili ako vianočné darčeky.

KOŠICE. Košický útulok psov pri Haniske praská vo švíkoch.

„Celý rok a hlavne ten druhý polrok pociťujeme nárast počtu nových psíkov. V decembri sme nemali ani deň bez toho, že by nepribudol jeden alebo dva psy. Momentálne ich tu máme 200, čo je o takých 30 viac ako minulý rok. Ďalších 50 máme v dočasnej opatere u dobrých ľudí. Tým zabezpečujeme veterinu a krmivo,“ hovorí Romana Šerfelová, šéfka útulku.

Skončili tu aj nevydarené vianočné darčeky.

„Mali sme dva prípady, pri ktorých sme vyslovene vedeli, že psík bol vianočným darčekom. Ostatné možno tiež, ale to nevieme. Jedna rodina prišla vrátiť šteniatko, ktoré si ich dieťa vydrankalo. Potom však zistili, že je to nielen malé a zlaté, ale treba s tým mať veľa trpezlivosti, kým sa naučí hygiene, chodiť s ním často von atď.“

Krátkosrstým búdy vyhrievajú

Po skúsenostiach s minulými rokmi očakávajú ďalšie prírastky vianočných darčekov aj v polovici januára.

„Keď niekto zvažuje kúpu šteniatka, musí mať čas tak 4 – 5–krát do dňa ísť s ním von, aby ho naučil hygienickým návykom. Dospelé psy by sa mali venčiť aspoň trikrát za deň. Všetko záleží aj od veľkosti a aktivity psíka,“ radí psíčkarka.

Útulok s vonkajšími kotercami musí zvládnuť aj extrémne nízke teploty, aké udreli v posledných dňoch.

„Šteňatá, menších psíkov a krátkosrstých máme vo vyhrievanej budove alebo unimobunke. Väčšie psy majú búdy, kde im dávame slamu, lebo tá je najlepší izolátor. Keď vidíme, že sa nejaký pes trasie, dáme ho dnu, samozrejme.“

Rodinná aktivita

Najväčšia pomoc pre útulok je, ak si od nich psíka vezmete.

„Veľmi pomôžu dobrovoľníci, ktorí prídu psíkov len vyvenčiť. Alebo keď donesú krmivo, dezinfekčné prostriedky, obojky, vodítka, staré deky, uteráky a plachty na podstielky. Veľa nás stojí aj elektrina na vyhrievanie unimobuniek v zime, za mesiac je to aj tisíc eur. Budeme preto vďační aj za každú finančnú pomoc.“

Romana Šerfelová si okrem neustále narastajúceho počtu psov všimla aj pozitívne zmeny v správaní ľudí.

„Teraz cez prázdniny zvykli chodiť aj rodiny s deťmi, čo je veľmi dobré. Deti takto získajú vzťah ku zvieratám a rodičia vidia záujem detí o psa predtým, ako budú zvažovať adopciu. Táto prázdninová aktivita rodín s deťmi tu po minulé roky nebola, ale sme radi, že začala.“

Čaká pri ceste

Alarmujúca situácia s preplnenými útulkami je podľa Šerfelovej dôsledkom chýbajúcej legislatívy.

„Keď človek vyhodí psa na ulicu, nehrozí mu vlastne nič. Iba ak nejaká pokuta, ale o tom som nepočula, že by ju niekto dostal. Ľudia ich vyhadzujú väčšinou v noci alebo na odľahlých miestach, aby ich pri tom nikto nevidel. Vyložia ho z auta, odídu, ale pes, samozrejme, beží za nimi ešte nejaký čas. Potom sa vráti na miesto, kde ho vyhodili a čaká tam pri ceste, lebo verí, že pán si poňho príde. To je na tom najsmutnejšie, že pes je ešte vernejší ako človek.“