Čo si myslíte o zostave Morgo – Tuľu, Puro, Eči, Gidžu – Gunár, Füleš, Morjo – Bobaľki, Johan, Šušu. Je vôbec futbalová? Ak ju znalci identifikujú, pre nich je jasné, že sú to mená bývalých popredných hráčov z metropoly východu.
KOŠICE. Pre tých, ktorí ich doteraz pod prezývkami nepoznali, od tejto chvíle nie je tajomstvom, že ide o nasledujúcich bývalých ligistov: Magyar – Iľko (presne Ilyko), Zibrinyi, Ján Karel, Felszeghy – F. Fecko, Kvašňák, A. Daňko – Dobay, Strausz, Kánássy.
Prečo ich spomíname? Jednak preto, že v Prahe uzrel nie tak dávno svetlo sveta atlas špičkových hráčov z celej bývalej ČSSR, v ktorom nechýbajú ani spomínaní ligisti, čo hrali aj v metropole východu, ale tiež preto, že 2. januára tohto roku by bol oslávil bývalý obranca viacerých košických celkov Andrej Ilyko 90. narodeniny.
Nechýba ani v listine čs. reprezentantov, a keby sa bol upísal ATK Praha, ktorý ho počas vojenčiny chcel natrvalo získať do svojich služieb, zrejme jeho meno by sa pri nomináciách áčka pred medzištátnymi stretnutiami objavovalo častejšie.
Nesmierna túžba vrátiť sa do rodných Košíc však dala zbohom všetkým lákavým ponukám. Ilyko žil zo všetkých Slovákov v reprezentácii najdlhšie.
Málokto však vie, že odpočíva spolu so svojím bratom Vojtechom v hrobe na XVII. parcele.
Vlani v novembri sa chcel s ním v Košiciach stretnúť aj český futbalový historik Vladimír Beneš, ale dozvedel sa nesprávne, že nie je doma. Ku mne sa totiž dostala táto správa oneskorene, preto som ho nemohol informovať, že zomrel 4. augusta 2013 vo veku 88 rokov, čo dodnes nevedia ani mnohí jeho oveľa mladší spoluhráči a dobre známi.
Raz proti Maďarsku A
Keď sme s ním počas MS 2002 v Kórejskej republike a v Japonsku debatovali v jeho byte o futbale, vtedy sme sa popri svetovom defilé bavili o tom, aké prežíval začiatky, aké starosti mal po druhej svetovej vojne, s čím sa stretával na zelených trávnikoch a o všeličom inom.
Jednoducho – z tohto stretnutia by nebol problém napísať malý román, lebo nám prezradil a ozrejmil zaujímavé fakty, ktoré už dávno zapadli prachom, ba dnes znejú, akoby pochádzali z nejakej rozprávky: „Býval som v chudobnej štvrti, v ktorej sme nemali veľa možnosti na vyžitie, ale to málo sme dokonale využili. V lete každý z nás naháňal loptu, v zime ju vystriedal hokej. Na ľade vládli ešte nerovnejšie podmienky, lebo nie každý si mohol dovoliť kúpiť korčule. Zvyčajne však chlapci, ktorí zostali bez nich, nahradzovali tento hendikep lepšou palicovou technikou.“
Futbal začínal hrať v košickom klube KRAC, po vojne v Linci sa stal v Košiciach hráčom Lokomotívy, potom hral za ATK Praha, košické kluby Dynamo ČSD a opäť Lokomotívu, ba raz nastúpil aj proti Maďarsku A, využil aj svoje schopnosti ako krajský tréner.
Jeho archív zdobili aj futbalové nožničky, ktoré si fotoreportér Emil Pardubský nevedel vynachváliť, aj keď povýšili Ilyka najvyššie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
