Externý doktorand Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Jozef Kozár pracuje na jedinečnom navigačnom systéme, ktorý by fungoval na Marse.

KOŠICE. Jozef Kozár (33) sa téme navigácie na Marse venuje už niekoľko rokov.

„Mars ma zaujíma už asi 20 rokov, GPS na Zemi som skúmal ešte počas inžinierskeho štúdia. Nakoniec som spojil tieto témy a hľadal som spôsoby ako využiť na Marse to, čo viem o GPS systémoch na Zemi.“

Lacnejšie sondy

V rámci svojej dizertačnej práce sa venuje projektu FATIMA.

„Je to vlastne GPS na Marse. Systém som pomenoval FATIMA, čo má dva významy. Je to skratka systému Fix and time provissioning system for Mars, ale Fatima sa volala aj letecká kolegyňa, ktorá zomrela v zostrelenom lietadle MH17.“

Fatima bude sústava satelitov, ktoré budú obiehať Mars v určených vzdialenostiach od jeho povrchu. Tieto satelity budú pomáhať určovať presnú polohu na povrchu Marsu, ale aj presnú polohu lietajúcich sond okolo Marsu.

Budú tiež slúžiť ako autonómna navigácia pre sondy.

„Teraz riešim prvotný koncept tohto systému, robím výskum prírodných podmienok Marsu, ktoré sú odlišné od Zeme. Mars má inú ionosféru a nemá magnetické pole, tak ako Zem, ktoré by ho chránilo pred slnečným žiarením. Skúmam, či je vôbec možné a za akých podmienok využívať tam systém Fatima.“

Ten by zohrával dôležitú úlohu najmä v skrátení času riadenia sond.

„Dnešné sondy na Marse dostávajú povely kam majú ísť a čo robiť zo Zeme, a to formou celých algoritmov. Na povrchu sa potom orientujú pomocou automatických systémov, ktoré sú však stále závislé od pozemného riadenia a kontroly, sú technologicky veľmi náročné a drahé. Taktiež nie je možné ovládať tieto sondy priamo zo Zeme, lebo kým dôjde signál z pozemného riadenia k sonde, trvá to 20 minút. Kým sonda vyšle správu, že to urobila, trvá ďalších 20 minút než dôjde na Zem. Čo je dosť veľké riziko, keď príde sonda k nejakej prekážke. Pomocou môjho GPS by už orientácia sondy nebola kontrolovaná zo Zeme. Sonda sa bude vedieť sama v reálnom čase vyhnúť prekážkam a plniť stanovené vedecké úlohy.“

FATIMA by tak výrazne znížila cenu sond vysielaných na Mars, ale aj efektivitu ich využitia.

Život na Marse?

Navigačnému systému pomáha aj detailné kartografické spracovanie celého povrchu Marsu, ktoré sa dá vniesť do pamäte sondy.

„Môj systém by potom prevzala NASA alebo ESA, ktorá by to vedela zostrojiť. Ja svoju časť urobím už tento rok a potom je na nich, či a kedy to použijú. Najviac to zrejme závisí od ich rozpočtov, lebo nejde o lacnú záležitosť.“

Jozef Kozár FATIMU vyvíja v rámci svojej dizertačnej práce.

„Na niektorých častiach spolupracujem so svojimi konzultantmi, ktorými sú Stanislav Durčo a František Adamčík.“

Planéta Mars je v mnohom podobná Zemi, preto by na ňom prvá ľudská posádka mala pristáť možno už v 30. rokoch tohto storočia.

„Bude to však náročnejšie ako s posádkou na Mesiac, lebo cesta nebude trvať týždeň alebo pár dní. Iba let tam potrvá 9 mesiacov, rovnaký čas budú musieť výskumníci ostať na planéte a za 9 mesiacov sa potom dostanú späť. Čo bude veľmi drahé a komplikované na zásobovanie. Problémom je aj nedýchateľný vzduch a vysoká radiácia.“

Ak vesmírne agentúry v budúcnosti predsa len na Mars vyšlú aj ľudskú posádku, je veľmi pravdepodobné, že budú využívať aj navigačný systém košického doktoranda Jozefa Kozára.

Satelity okolo Marsu. Určujú presnú polohu sond. Foto: archív

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári