Aj keď sa to nezdá, pilierom slovenskej vzpieračskej reprezentácie sú momentálne Košice. Všetci sú však v službách Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica.
KOŠICE. Richard Tkáč, Radoslav Tatarčík, Karol Samko, Matej Kováč, je to silná partia, na ktorú stavili v minulej sezóne reprezentační tréneri Rudolf Lukáč a Štefan Korpa v boji o tri miestenky na olympijské hry 2016 v Rio de Janeiro.
Žiaľ, po prvej časti kvalifikácie, na svetovom šampionáte v kazašskom Almaty, sa tie nádeje scvrkli - na jedinú.
„Tri miestenky už určite nebudú, lebo tú stratu nedoženieme, ale olympijské hry, to pre nás nie je uzavretá vec. Ešte stále máme možnosť bojovať aspoň o jedno miesto na olympiáde,“ vraví 22-ročný odchovanec košického klubu MKVaSŠ Matej Kováč, ktorý si ziskom bronzovej medaily na majstrovstvách sveta do 23 rokov v Limassole zaistil miestenku aj na galavečer Športová osobnosť Košíc 2014.
Dostal sa totiž do elitnej desiatky najlepších košických športovcov. A tento viac ako stokilový chlapík je aj jedný z kandidátov na tú olympijskú miestenku. Pravda, ak sa Slovákom ujde...
„Jedna miestenka z Európy by mala byť. A kto pôjde na olympiádu, ak sa to podarí? Snáď najlepší z nás. Budeme súťažiť šiesti, ak sa nikto nezraní. Momentálne sme traja adepti, ktorí by teoreticky mohli ísť na olympiádu. Ja si myslím, že ak sa za ten rok ešte trošku zlepším, mohlo by to vyjsť aj mne. Veľmi by som chcel... Všetci však makáme rovnako, takže niežeby si to niekto zaslúžil viac či menej. Verím, že do Ria pôjde najlepší z nás. Uvidíme...“
Udomácnil sav kategórii do 105 kg
Košičania si tú miestenku určite nebudú závidieť, lebo sú výborná partia.
„To je pravda. Všetko robíme spolu, spolu chodíme autom do Bystrice, spolu trénujeme, spolu bývame, spolu sa vraciame domov, takže dá sa povedať, že je to celkom dobrá tímová robota. Rišo Tkáč, Kájo Samko a ja sme odchovanci MKVaSŠ, iba Rado Tatarčík začínal u trénera Gumána. No jasné, že aj s ním sme kamaráti. V podstate od pätnástich rokov, či juniorských čias, sme takí najväčší súperi, odvtedy sa navzájom ťaháme a spolu sme sa dostali aj do reprezentácie,“ vraví jedna z opôr slovenského vzpieračského národiaku.
„Vzpieranie robím od jedenástich či dvanástich rokov. Pritiahol ma k nemu môj bratranec, ktorý trénoval u trénera Gumána. Vtedy sa v Košiciach trénovalo iba v jednej hale a vlastne ani neviem, ako som sa tam dostal. Ja som však začal trénovať už so Štefanom Korpom. Tri roky som chodil na gymnázium na Poštovej ulici a trénoval som iba raz denne, po škole. Až posledný rok som sa dostal na Športové gymnázium. Keď mi nabehol výkon, začal som v tom niečo vidieť a začali ma podporovať aj zo zväzu, tak som do štvrtého ročníka nastúpil na Športovom gymnáziu, kde som mohol trénovať dvojfázovo, čo bolo oveľa lepšie pre moju prípravu.“
Matej Kováč vzpiera v 105-ke a v tejto hmotnostnej kategórii sa celkom udomácnil.
„Posledné dva-tri roky som v tejto kategórii, lebo stále sa držím na nejakých 102 či 103 kilách. Ale aj keby som trénoval 107 či 108–kilový, stále to v pohodičke dokážem upraviť o dve tri kilá, do 105-ky. Do kategórie plus 105 kíl nechcem ísť, lebo tam sú už 150 i 160–kiloví chlapi a to je už veľký rozdiel, to sú už veľké skoky. Jednoducho, keď trénujem a mám k tomu aj uspôsobenú stravu, mám určitú váhu a keby som si aj povedal, že idem pribrať desať kíl, tak ich nepriberiem. Schudnúť sa dá stále, ale priberá sa veľmi ťažko. Aj keď každý si myslí, že to tak nie je. Mne sa naozaj priberá veľmi ťažko. No zase, keď mám príliš chudnúť, veľmi to ovplyvňuje môj výkon. Ja mám stále určitú váhu, ktorú si viem vždy, plus mínus dve kilá, nejako upraviť.“
Posúvajú ho výkonnostné ciele
Matej Kováč má v podstate istú miestenku na tohtoročné majstrovstvá Európy (v apríli v Tbilisi) i sveta (v novembri v Houstone), ale najväčšiu šancu na dobrý výsledok cíti na európskom šampionáte v kategórii do 23 rokov v litovskej Klaipede.
„Najskôr budú seniorské majstrovstvá Európy, ale tam sezóna nevyzerá nejako ružovo, povedzme, že by som mohol byť do tej desiatky, ale v 23-ke by som sa určite chcel postaviť na debnu, chcem byť v prvej trojke. Ale teraz nie sú pre mňa prioritou umiestnenia, mám skôr výkonnostné ciele,“ vraví vzpierač, ktorý má osobáky 170 kg v trhu a 209 kg v nadhode.
„Povedzme, že v dvojboji by som sa chcel dostať na 400 kíl, v každej z disciplín by som sa chcel za najbližšie dva roky zlepšiť asi o desať kíl. Toto je pre mňa viac ako umiestnenie. Umiestnenie je jedna vec, výkon druhá. Ak urobím nejaký výkon, znamená to, že krôčik po krôčiku idem hore a viem, že niekam sa môžem dostať, ale čo z toho, keď to bude len o umiestnení? Príde veľká súťaž, olympijské hry alebo majstrovstvá sveta a tam bez dobrého výkonu nemôžem pomýšľať ani na dobré umiestnenie.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
