Zábery zo zápasu s Myjavou útočník MFK Košice Nermin Haskič svojmu „čerstvo“ narodenému synovi Omarovi asi nikdy nebude púšťať. Lebo najlepší strelec žlto-modrých v tejto sezóne nebol v sobotu vo svojej koži.
KOŠICE. Po dvoch „miliónpercentných“ tutovkách, ktoré za normálnych okolností (aj so zaviazanými očami) zvykne premieňať, sa namiesto prejavov gólovej radosti iba chytal za hlavu.
Aj keď treba priznať, že v oboch prípadoch ho k zúfalstvu veľkou mierou priviedol aj výborný gólman z Kopaníc Peter Solnička.
Ale košický futbalový kanonier bol k sebe sympaticko kritický, a namiesto vynášania brankára hostí niekam do nebies si sypal popol na svoju hlavu.
„Hej, hej, také šance musím premieňať. Ale musím povedať aj to, že som nebol stopercentne koncentrovaný.“
A príčina, čím to bolo? „Neviem. Neviem si to vysvetliť. Tak ľahko som sa dostal k tým šanciam, a veľmi ma mrzí, že som ich zahodil. Nebol som dobre koncentrovaný na to, aby som to urobil presnejšie, aby som lepšie, silnejšie zakončil.“
Podobne sa po zápase mohol cítiť i ďalší košický ostrostrelec Ján Novák, lebo tiež pálil slepými, ale to „Fúúúj!“ od nejakej „človečiny“ na tribúne pri jeho striedaní si určite nezaslúžil...
Také zápasy nie sú často
O góly sa, našťastie, postarali mladíci Tomáš Huk a Milan Dimun. A ani na to nepotrebovali „tutovky“. Tých však mali ďalší hráči neúrekom, a také zápasy sú skôr vzácnosťou...
„Veru, také zápasy, že máme toľko šancí, nie sú tak často,“ súhlasí aj Nermin Haskič.
„Ale aj to, že sme sa dostávali do šancí, svedčí o tom, že sme hrali dobre. Opticky možno Myjavčania mali loptu viac na kopačkách ako my, ale my sme hrali rýchlejšie. Darila sa nám hra po zemi, aj prihrávky poza obranu, do súperovej šestnástky sme sa dokázali dostať rýchlejšie, a preto sme si vytvárali toľko šancí. Toto sme robili počas celej zimnej prípravy, aj na sústredení v Turecku. Kombinačne sme hrali dobre, aj keď bol ťažký terén. Dnes sme ukázali, že vieme hrať futbal, dostávali sme sa do šancí, a aj keď sme ich veľa zahodili, bolo to už lepšie ako v úvodných zápasoch sezóny. Je dôležité, že sme s Myjavou vyhrali, lebo to bol prvý zápas z tej série, ktorú máme na domácom ihrisku. Teraz sa môžeme pokojne pripraviť na stredajší pohárový duel s Dunajskou Stredou.“
Mlčanie zo solidarity?
Domáce ihrisko... „Papierovo“ to bolo pre Košičanov v sobotu domáce ihrisko, ale reálne sa na ňom cítili „domáckejšie“ skôr hostia z Myjavy. Lebo počas celého zápasu bolo počuť iba hŕstku ich fanúšikov. Vyplývalo to zo solidarity k hráčom, že košickí fans od začiatku do konca mlčali?
„Neviem, prečo boli fanúšikovia ticho, to je skôr otázka pre nich,“ zamyslel sa 25-ročný bosniansky útočník, aj keď tá „solidarita“ tomu mlčaniu zrejme sedí.
„Ale dúfam, že teraz sme ukázali, že chceme hrať za Košice, že milujeme futbal... Dúfam, že v ďalších zápasoch nás už budú naši fanúšikovia povzbudzovať, lebo ich potrebujeme. Bez nich sa nám hrá ťažko...“ verí Nermin Haskič, že v stredu s Dunajskou Stredou (celkom pekne sa to rýmuje, čo poviete?) budú už fanúšikovia ich ozajstnou oporou.
„Lebo pre nás je to opäť veľmi dôležitý zápas.“
Zaujalo nás
Bašista má zlomený malíček
V stretnutí proti Myjave chýbal stredopoliar Miroslav Viazanko aj stopér Peter Bašista. Prvého menovaného trápila viróza, Bašista v nominácii absentoval pre zlomeninu základného článku malíčka na ľavej nohe.
„Malíček som mal trochu opuchnutý po zápase s Podbrezovou. Počas celého týždňa sa jeho stav nezlepšil. Odohral som s ním celý duel v Senici, no po ňom sa už bolesti začali stupňovať do takej miery, že som si ani nemohol obuť kopačku. Veľmi to bolelo, nemohol som ani spať. Vo štvrtok som išiel na röntgen a vysvitlo, že najmenší prst na nohe mám zlomený,“ uviedol 29-ročný stredný obranca.
Bašista netuší, kedy presne k zraneniu prišlo. „Možno proti Podbrezovej som ho mal iba podvrtnutý a zlomil sa mi až v súboji so Senicou. Ťažko povedať. Po Senici som však už mal väčší opuch,“ pokračoval Peter Bašista.
Nie je vylúčené, že prešovský rodák bude Košičanom k dispozícii už v najbližšom stretnutí, v sobotu doma proti Banskej Bystrici: „Na takúto zlomeninu sa ani nedáva sadra. S tejpovacou páskou mi spevnili postihnuté miesto, aby mi naň nič netlačilo. Nosím teraz voľnejšie tenisky. Vo štvrtok by som mal ísť na kontrolu a malo by to už byť v poriadku.“
sita
