Niet sa z čoho tešiť, ale ani za čo hanbiť

Sportnet|30. mar 2015 o 00:00

Pocity futbalistov MFK Košice po zápase s Ružomberkom sa nedajú jednoznačne definovať.

Ani sa netešia, ani veľmi nemusia smútiť. Pocity futbalistov MFK Košice po ligovej „vložke“ (predohrávka 30. kola s Ružomberkom) do reprezentačného „eurovíkendu“ sa nedajú jednoznačne definovať. Nazvime ich - všelijaké.

KOŠICE. Prehra 0:1 pod Čebraťom nie je výsledok, z ktorého by bol niekto nadšený, ale výkon mužstva, aj keď v ňom chýbalo niekoľko dôležitých hráčov, sa dá ohodnotiť dobrou známkou.

„Tréner nám po zápase povedal - hlavu hore, že sa nemáme za čo hanbiť, lebo sme na ihrisku nechali všetko,“ hrialo aspoň trošku pri srdci aj najmladšieho hráča v základnej zostave žlto-modrých, iba 18-ročného stredopoliara Milana Dimuna, keď ich tréner Marek Fabuľa „anblok“ pochválil.

Trošku sa splašil

Chyba (že sa nedalo pochváliť aj výsledok) sa stala hneď na začiatku.

„Lebo Ružomberok nám dal gól hneď z prvej šance. Potom sa domáci zatiahli a dobre bránili.“

Aj preto sa šance Košičanov rodili dosť ťažko.

„Ale nejaké tam predsa boli. Aj ja som mal jednu, ale škoda, že som sa trošku splašil,“ priznáva Milan Dimun, že mu ešte chýbajú skúsenosti.

„Našiel ma center na rohu päťky a ja som to chcel zakončiť z jednej.“

A loptu netrafil.

„Radšej som si to mal prebrať, mal som to riešiť inak.“

Dobrú šancu mal aj Novák, Šinglár dokonca tutovku (brankár Nikolič jeho gólovú hlavičku zneškodnil), ale Košičanom v sobotu nebolo súdené skórovať.

„Aspoň na ten bodík sme určite mali, lebo sme boli aktívnejší ako domáci,“ povzdychol si Milan Dimun.

„Keď sa Ružomberčania zatiahli, tak hrali už len na rýchle protiútoky, ale ani tie nedokázali dotiahnuť do konca, že by sa dostali do nejakej vážnejšej šance.“

Bojové podmienky

V Ružomberku sa predohrávalo preto, aby na tamojšom štadióne mohli čo najskôr uviesť do prevádzky vyhrievaný trávnik. A veru, už je aj načase...

„Lebo aj teraz sa hralo na ťažkom teréne. Ihrisko bolo rozmočené, trávnik dosť riedky, podmienky boli, podľa mňa, dosť bojové,“ vraví košický mladík.

Po očku sleduje aj svoju reprezentačnú devätnástku a jej počínanie na kvalifikačnom turnaji „Elite Round“ v Nemecku o postup na finálový turnaj majstrovstiev Európy 2015 v Grécku.

Po prekvapujúcej remíze (1:1) s domácim Nemeckom a víťazstve rozdielom triedy (3:0) nad Českom majú zverenci Milana Malatinského, ak nezaváhajú v záverečnom zápase s Írmi, postup na dosah.

„Dúfam, že sa to chlapcom podarí, držím im palce,“ vraví momentálne „iba“ náhradník v reprezentačnom výbere do 19 rokov.

Ale ktovie, ako bude v júni, keď bude (ak sa to podarí) vypísaná nominácia na finálový turnaj do Grécka...

„Uf, to si netrúfam predpovedať, či by sa aj na mňa mohlo usmiať šťastie. Ale závisí to od viacerých faktorov. Tým hlavným je, aby som pravidelne hral v lige, čo je, myslím si, základ. Môžu prísť aj nejaké zranenia, ale to neprajem nikomu z chlapcov, že by som sa takto dostal do nominácie namiesto niektorého z nich...“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Niet sa z čoho tešiť, ale ani za čo hanbiť