Bagrista narazil vedľa budovy košickej župy na ľudské kosti. Rekonštrukciu električkovej trate by to zdržať nemalo.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
KOŠICE. Pri výkopových prácach počas rekonštrukcie električkovej trate na Strojárenskej ulici si v nedeľu všimol bagrista niečo nezvyčajné.
Zliezol z bagra a našiel tam ľudské kosti.
Bagrista exhumoval aj hroby, tak sa nevyľakal
„Nie, nezľakol som sa. Zavolal som majstra a to bolo všetko. Viete, ja som u nás v okrese Medzilaborce robil aj na exhumácii hrobov vojakov z I. svetovej vojny,“ prezradil nám v pondelok bagrista Peter Veliký z firmy Unitrans, ktorá sa podieľa na rekonštrukcii.
Aj preto hneď vedel, že to nebudú nejaké mimoriadne staré kosti.
„Môže byť, že sú z podobných čias ako tie vojnové. V kostiach boli aj nejaké dierky,“ povedal nám.
Nález ohlásili okamžite na polícii.
Boli zakopané v hĺbke vyše dva metre
Krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová informovala, že sa v hĺbke 2,5 až 2,6 metra našli kostry nezisteného počtu ľudí, veku a pohlavia.
„Privolaný súdny lekár nevylúčil cudzie zavinenie,“ uviedla Mésarová. V tejto súvislosti vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie pre zločin zabitia.
Miesto nálezu a kostry v pondelok stále dokumentovali kriminalisti a súdny znalec ich postupne ukladal na kopu.
Vzbudzovali veľký záujem okoloidúcich. Tí nechápali, čo riešia na mieste, kde sa práve rekonštruuje trať.
Foto: bri
Kostry môžu mať od 60 do 100 rokov
Ako sa nám podarilo zistiť z prostredia polície, ľudské ostatky by mali byť určite staršie ako 60, ale nie viac ako 100 rokov.
Kedy a prečo ich na ulici v samom centre mesta niekto zakopal, nie je zatiaľ známe. Logicky to však muselo byť predtým, ako sa na tomto mieste položili koľajnice.
Ivan Tatranský z Historickej spoločnosti mestskej dopravy v Košiciach pre Korzár vyhľadal informácie, v akých rokoch sa na Strojárenskej ulici robilo niečo s koľajnicami.
Nami zistený údaj o výstavbe vlečky k vtedajšej tabakovej fabrike medzi rokmi 1911 – 1913 označil za neoverený. Podľa neho to bolo zrejme až za prvej republiky, teda po roku 1918.
„Prvé naozaj relevantné informácie pochádzajú z roku 1935, keď sa práve tam robila preložka trate k budove divízie (dnešné sídlo župy a múzea – pozn. red.). Ďalšia prestavba bola na Námestí Maratónu mieru až v roku 1964. Medzitým sa tam nerobilo nič,“ poznamenal Tatranský.
V oboch prípadoch sa však podľa neho kopalo do hĺbky tak maximálne 50 – 60 centimetrov, takže je veľmi nepravdepodobné, že by sa tam kostry ocitli v tom čase.
Ak by išlo o nález archeologickej hodnoty, mohlo by to zdržať stavbárov do ukončenia prieskumu aj niekoľko mesiacov.
Tento však podľa hovorkyne mesta Lindy Šnajdárovej neohrozí ani nepozastaví rekonštrukčné práce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
