Dnes si pripomenieme 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Ani po siedmich desaťročiach neutícha snaha príbuzných vojakov, ktorí v nej padli, dozvedieť sa niečo o posledných dňoch ich života a nájsť miesto posledného odpočinku. A ak narazia na stopu, neváhajú zdolať tisíce kilometrov, len aby pátranie posunuli bližšie k cieľu. Pomáha im košické občianske združenie Klub vojenskej histórie Gisela-Stellung.
KOŠICE. Na východnom Slovensku pôsobí občianske združenie s názvom Klub vojenskej histórie Gisela-Stellung.
Založili ho nadšenci vojenskej histórie, ktorí si dali za cieľ zhromažďovať a prezentovať materiály a informácie o vojnových udalostiach na východnom Slovensku na prelome rokov 1944 a 1945.
Jednou z ich aktivít je aj pomoc rodinám vojakov Červenej armády, ktorí padli na našom území.
„V posledných rokoch zaznamenávame nárast žiadostí pozostalých o pomoc pri pátraní po ich predkoch - vojakoch Červenej armády,“ vraví Martin Greša z občianskeho združenia.
„Postaral sa o to najmä nárast možnosti prístupu občanov krajín bývalého Sovietskeho zväzu k internetu. Odkedy o nás vedia, evidujeme okolo sto žiadostí o nájdenie miesta posledného odpočinku alebo aspoň nejakej konkrétnej správy o príbuznom. Väčšina z Ruskej federácie a Ukrajiny, ale sú aj z Moldavska i Bieloruska. Približne 75 percent sa nám podarilo vyriešiť k ich spokojnosti.“
Martin vysvetľuje, že kedysi bolo pátranie po hroboch sovietskych vojakov pomerne obtiažne. Pochovávali sa v miestach bojov, maximálne v najbližšej obci, či pri nejakom dôležitom identifikačnom bode.
Aj keď si o tom sovietske orgány viedli pomerne podrobnú dokumentáciu, nikdy sa do rúk bežného smrteľníka nedostala, pretože bola bezprostredne po spracovaní klasifikovaná ako tajná.
Pôvodné hroby exhumovali
V roku 1946 boli vojnové hroby Červenej armády exhumované a pozostatky vojakov prenášané na centrálne cintoríny Červenej armády.
Na východe je najväčší v Michalovciach, kde je podľa archívnych záznamov pochovaných takmer 18 000 vojakov.
Mená však má len niečo vyše 1100. Väčšina je pochovaná v hromadných hroboch, samostatné má okolo 200 vojakov.
Ďalšie takéto „zberné“ cintoríny sú v Košiciach a vo Svidníku.
„Odkedy bola v ostatných rokoch Ministerstvom obrany Ruskej federácie sprístupnená archívna dokumentácia evidencie strát, pátranie sa o čosi zjednodušilo,“ vysvetľuje Martin.
„Teraz stačí so žiadosťou kontaktovať archív Ministerstva obrany Ruskej federácie v Moskve a následne v odpovedi získať takmer všetky potrebné informácie o vojnovom hrobe. Samozrejme mnoho spraví aj internet, prostredníctvom ktorého sú v súčasnosti sprístupnené aj databázy, v ktorých sa je možné väčšiny užitočných informácií dopátrať. Na základe týchto prvotných poznatkov obvykle zájdem do najbližšej obce a zisťujem, kam boli v povojnových rokoch z pôvodného hrobu prevezené exhumované pozostatky. Ak sa o tom nájde nejaká dokumentácia aj v našich archívoch, je veľká šanca, že jej porovnaním s tou sovietskou nájdeme aj súčasné miesto odpočinku.“
Hrob našli v Poľsku
Z prípadov, na ktoré si Martin spomenul, vyberáme príbeh Svidníčanky pani Márie, pôvodom z obce Ruski Komarivci na Ukrajine.
Pátrala po otcovi, keďže úsilie jej mamy z minulosti, nájsť manželov hrob, zlyhalo.
„Vedela akurát, že otec sa volal Peter Dmitrijevič Kovaľ, narodil sa v roku 1910 a padol v roku 1945 ako vojak Červenej armády. My sme cez ruský archív zistili, že Kovaľ bol príslušníkom 276. temrjukskej streleckej divízie. Jeho pluk 26. januára bojoval pri osade Jachówka, na mieste s názvom Jachówska Poľana. Počas tohto dňa zahynulo minimálne 17 vojakov jeho jednotky.“
Martin kontaktoval starostu obce Budzów, pod správu ktorej patrí aj osada Jachówka.
Od neho zistil, že títo sovietski vojaci boli pochovaní do poľného hrobu na svahu za miestnym kostolom.
Súčasne sa mu v štátnom archíve v Krakove podarilo nájsť informáciu, že všetkých 17 tiel bolo v roku 1948 exhumovaných a pozostatky prevezené na cintorín Červenej armády do mesta Wadowice.
Keďže v tom čase nebola sovietska dokumentácia k dispozícii, Kovaľ aj s ostatnými boli pochovaní do spoločného hrobu ako neznámi vojaci.
„S dcérou Kovaľa sme potom navštívili miesto, kde bol jej otec pôvodne pochovaný a potom aj cintorín vo Wadowiciach. Povedal som jej, že teraz je za posledných 68 rokov najbližšie k svojmu oteckovi,“ uzavrel Martin tento prípad.
Padol na kóte 744
Na začiatku druhého bola zástupkyňa Zväzu Rusov na Slovensku, na ktorú sa obrátila Margarita, vnučka vojaka z Odeskej oblasti.
Pátrala po poručíkovi Ivanovi Zacharovičovi Pirožanskom, narodenom v roku 1917.
Martin mohol na začiatku pátrania odpovedať len domnienkou, že Ivan Pirožanskij je ako jeden z tisíca pochovaný na vojenskom cintoríne v Michalovciach.
Žiaľ, nemal k tomuto prípadu takmer žiadnu dokumentáciu.
„Až neskôr sa nám v slovenských archívoch podarilo nájsť dokumentáciu o exhumáciách, porovnať ju so sovietskou, na základe čoho sme dospeli k jednoznačnému záveru, že veliteľ guľometnej čaty Ivan Pirožanskij padol 25. decembra 1944 počas bojov v Slanských vrchoch, južne od priesmykovej cesty Dargov - Košický Klečenov. Podľa denníkov bojovej činnosti a vojenského mapovania šlo o kótu 744 s názvom Malý Kameň (v súčasnosti Malý Žiar). Tam padlý Ivan Pirožanskij bol pochovaný spolu s ďalšími vojakmi v počte 43 v hromadnom hrobe v obci Zbehňov v okrese Trebišov, v blízkosti kostola,“ vraví Martin.
Dodal, že ten, kto vtedy hroby zakresľoval, bol doslova umelec. Na presnosti si dal záležať.
Ako sme už v úvode spomenuli, na základe rozhodnutia Povereníctva vnútra ČSR boli aj tieto hroby v roku 1946 exhumované a pozostatky 240 vojakov z obce a jej chotára prevezené do Michaloviec.
Keďže v tom čase boli záznamy o pochovaných sovietskych vojakoch tajné, ich mená neboli známe a telá skončili v hromadných hroboch.
„Vnučke som poslal všetky získané informácie. Zatiaľ sa do Zbehňova, kde by som jej ukázal miesto pôvodného poľného hrobu, ani do Michaloviec, kde je jej dedko pochovaný, pozrieť neprišla. Ale do budúcnosti to nevylúčila,“ uzavrel Martin aj tento prípad.
Obkľúčili a zlikvidovali
Posledný prípad iniciovala rodina pôvodom z Moldavska, ktorá emigrovala do USA. Prostredníctvom starostky obce Dargov sa na Martina a jeho kolegov obrátila dcéra gardového seržanta Ljusju Sucheroviča Teslera.
Vedela o otcovi akurát to, že padol v bojoch o Dargovský priesmyk.
„Nám sa podarilo zistiť, opäť z ruského archívu, že seržant padol v obkľúčení na kóte 659 s názvom Ploská v Dargovskom priesmyku. Je to kóta, nachádzajúca sa priamo za pamätníkom Červenej armády, teda južne od hlavnej cesty.“
Martin zistil, že koncom roka 1944 došlo v zostave bojujúcich jednotiek Červenej armády v Dargovskom priesmyku k preskupeniu, kedy boli stiahnuté divízie 11. streleckého zboru.
S cieľom pokračovať v zadanej úlohe oslobodenia Košickej kotliny sa 128. gardová horská strelecká divízia 3. horského streleckého zboru dostala na líniu dotyku priamo do Dargovského priesmyku.
„Preskupenie sovietov využili jednotky Wehrmachtu, ktoré v prvých januárových dňoch niekoľkokrát zaútočili na 'čerstvého' protivníka v oblasti priesmykovej cesty a kóty 659 Ploská. Tam sa nemeckým jednotkám podarilo obkľúčiť a zlikvidovať čelné jednotky Červenej armády. Takto padla aj skupina približne 45 vojakov, v ktorej pôsobil Ljusja Sucherovič Tesler,“ vrátil sa Martin o vyše 70 rokov do minulosti.
Po opätovnom a definitívnom ovládnutí kóty Ploská Červenou armádou, stalo sa to 17. januára 1945, boli nájdené telá padlých sovietskych vojakov. Najprv boli pochovaní v oblasti kóty. P
o prechode frontu miestni občania hroby exhumovali a telá pochovali na cintoríne v obci Košický Klečenov. V roku 1946 absolvovali poslednú cestu na vojenský cintorín do Košíc, ktorý sa nachádza na verejnom cintoríne.
„Americkí Moldavčania sa v Košiciach zastavili na svojej ceste po Európe,“ spomína Martin.
„Bol som s nimi pri pamätníku na Dargove, na miestach bojov pri kóte Ploská i pri pamätníku, ktorý tam pripomína smrť sovietskych vojakov. Boli sme aj na košickom cintoríne, kde je v jednom zo samostatných hrobov pochovaný veliteľ tej obkľúčenej jednotky, ktorej členom bol aj Tesler. Ten pravdepodobne leží v hromadnom, ako neznámy vojak."
P. D. Kovaľ. Hrob našli v Poľsku. Foto: archív M. G.
Nákres hrobov, v ktorých vojakov pochovali v Zbehňove. Martin o ňom povedal, že ho vyhotovil umelec. V krúžku meno I. Z. Pirožanského. Reprofoto: M. G.
Krátky odych pri presune na kótu Ploská na Dargove. Tretia zľava vnučka L.S Teslera, Martin sedí celkom vpravo. Foto: archív M. G.
L. S. Tesler. Zahynul na Dargove, pochovaný je v Košiciach. Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
