Ikonické fotografie hovoria o vojne cez príbehy

O druhej svetovej vojne boli napísané tisícky kníh a článkov, bola námetom pre stovky filmov.

Obsiahnuť všetky príčiny, priebeh, hrôzy a následky vojny nie je v možnostiach článku.

Presný opis a chronológiu udalostí ponúkajú encyklopédie. Preto sme vybrali fotky, ktoré približujú vojnu cez príbehy zväčša civilistov. Od masového vyvražďovania, cez beznádej až po katarziu z konca vojny.

Vztyčovanie vlajky nad ríšskym snemom

Slávna vojnová fotografia oslavujúca víťazné ťaženie Červenej armády vznikla dva dni po skutočnom dobytí budovy nemeckého parlamentu.

V Berlíne ju odfotil vojnový fotoreportér Jevgenij Chaldej, ktorého narýchlo povolali z Moskvy.

Prvé sovietske zástavy síce zaviali nad ríšskym snemom už 30. apríla 1945, ale až Chaldejovi sa podarilo zinscenovať silný záber, na ktorom vojak Alexej Kovaľov máva na streche Reichstagu sovietskou vlajkou.

Pre túto príležitosť si doviezol vlastnú vlajku, provizórne zošitú z niekoľkých červených obrusov.

Existujú však dve verzie tejto snímky. Na origináli má vojak, ktorý Kovaľova pridržuje, hodinky na každej ruke.

Z druhej snímky boli jedny hodinky vyretušované.

Posledný Žid z Vinnycie

Príslušník Wehrmachtu, ktorý bol pri tom, opísal vyvražďovanie v celej jeho hrôze.

Ľuďom povedali, aby sa postavili na okraj jamy kvôli spočítaniu. Povedali im, aby sa vyzliekli a odložili všetky svoje veci.

Rad nahých ľudí bol zoradený pozdĺž jamy a následne zozadu zastrelený tak, aby spadli do jamy.

Keďže prichádzala stále ďalšia skupina, ešte zvíjajúce sa telá zasypali hrubou vrstvou vápna.

Prišla ďalšia skupina, potom ďalšia a celý proces sa mnohokrát zopakoval. Všetkých 28-tisíc Židov ukrajinskej Vinnycie bolo zabitých týmto spôsobom.

Hromadná poprava sa udiala 16. a 22. septembra 1941. Na tejto slávnej fotografii vidíme muža, kľačiaceho už pred plnou jamou práve vo chvíli, keď ho strieľa nemecký vojak.

Táto fotografia sa našla vo fotoalbume nemeckého vojaka, na zadnej strane bolo napísané „Posledný Žid z Vinnycie“.

Väzni v Buchenwalde

Na snímke sú väzni z koncentračného tábora Buchenwald neďaleko Weimaru. Mnohí z nich už zomreli na podvýživu, keď americkí vojaci oslobodili tábor.

Chorý muž ležiaci na chrbte na spodnom lôžku je Max Hamburger, ktorý trpel tuberkolózou a ťažkou podvýživou.

No zotavil sa a stal sa známym psychiatrom v Holandsku.

V druhom rade, siedmy zľava je Elie Wiesel (1928), americký profesor a politický aktivista.

Je autorom viac ako 57 kníh, spracoval v nich aj svoje zážitky z troch koncentračných táborov. V roku 1986 získal Nobelovu cenu mieru. Dodnes žije.

V Buchenwalde bol s otcom, ktorý trpel úplavicou, hladovaním a vyčerpaním.

Tiež bol zbitý spoluväzňami kvôli jedlu. Krátko pred oslobodením tábora 11. apríla bol poslaný do krematória.

Vylodenie v Normandii

O najznámejšie fotografie pamätného dňa sa postaral Robert Capa. Keď sa vojaci 6. 6. 1944 (D-Day) vylodili na Omaha Beach, Capa zamestnaný v časopise Life bol medzi nimi.

Mal k dispozícii štyri rolky filmu, ale zachovalo sa len 11 fotografií. Môže za to príliš dychtivý pracovník tmavej komory v londýnskej redakcii, ktorý pokazil negatívy.

V hone dodržať termín uzávierky pre najbližšie vydanie totiž prístroj na sušenie nastavil prisilno.

Keď došlo k zverejneniu fotiek, Life zdôvodnil neostrosť snímkov a rozmazanie obrazu „obrovským vzrušením z okamihu.“ Nedokonalé zábery inšpirovali Hollywood.

Vo filme Zachráňte vojaka Ryana režisér Steven Spielberg dôsledne reprodukoval neostrosť a využil ju pri slávnej úvodnej scéne vylodenia.

Poľský chlapec na ruinách

Julien Bryan zachytil deväťročného chlapca Ryszarda Pajewskeho v troskách Varšavy v septembri 1939.

Záber hovorí o únave chlapca, je štúdiou skľúčenosti. Mal iba deväť rokov a náhle sa stal živiteľom rodiny.

Videl ho sedieť na hromade trosiek, skúšal hľadať jedlo.

Hromada bola blízko jeho domova. Jedlo zháňal pre svoju mamu a brata. Otca odvliekli nacisti a už sa nikdy nevrátil.

Pajewski, ktorý sa rozviedol, žije sám mimo Varšavy a živí sa ako vodič kamióna. Na miesto, kde chlapec sedel na vrchole trosiek, je teraz hladký trávnik.

Varšavské geto

Jeden z najslávnejších obrazov druhej svetovej vojny. Skupina Židov je eskortovaná z varšavského geta nemeckými vojakmi 19. apríla 1943.

Varšavské geto začali Nemci budovať v novembri 1940. Postupne v ňom zhromaždili asi 400-tisíc varšavských Židov. Od zvyšku sveta ich oddelili trojmetrovým múrom.

„Boli sme separovaní a segregovaní. A najväčšie šialenstvo bolo, že nás vymazali zo spoločenstva ľudskej rasy,“ napísal neskôr jeden z obyvateľov geta.

Z ľudí na fotografii sa jednoznačne nepodarilo identifikovať malého chlapca v strede. Je niekoľko možností: Artur Dab Siemiatek, Levi Zelinwarger alebo Tsvi Nussbaum.

Malé dievčatko naľavo je Hanka Lamet, vedľa nej stojí jej mama Matylda Lamet Goldfinger (druhá zľava).

Muž vzadu s bielou taškou na ramene je Leo Kartuziński a prvá žena sprava je Golda Stavarowski.

Počkaj na mňa tato

Fotografia Clauda P. Dettloffa pod názvom „Wait for me daddy“ vznikla v októbri 1940 v Britskej Columbii.

Kým Dettloff fotografoval sprievod, Warren „Whitey“ Bernard sa vytrhol svojej matke a utekal k otcovi.

Chlapec mal päť rokov, obrázok zaujal po celom svete a počas vojny visel v Britskej Columbii v každej triede.

Otcov pluk bol poslaný do Francúzska a Holandska, na konci vojny sa vrátil domov. To už bol pri tom aj Dettloff, aby znova zvečnil rodinné stretnutie.

„Toto bolo poslednýkrát keď sme boli spolu ako pevná rodina,“ vysvetľuje fotku Warren.

Manželstvo jeho rodičov vojnu neprežilo, Jack a Bernice Bernard sa nakoniec rozviedli.

Ivodžima

Vztyčovanie americkej vlajky na tichomorskom ostrove Iwodžima zachytil Joe Rosenthal.

Za legendárnu snímku amerických vojakov vytvorenú 23. februára 1945 dostal fotograf Pulitzerovu cenu.

Vulkanický ostrov Iwodžima bol prvým japonským územím, ktoré americké jednotky počas vojny obsadili. V bojoch oň zahynulo 7000 amerických a 20 700 japonských vojakov.

Jedným zo zachytených hrdinov na fotografii bol aj príslušník námornej pechoty Michael Strank, ktorý sa narodil v roku 1919 v spišskej dedinke Jarabina.

Na fotografii ho takmer nevidieť, stojí vzadu, tretí zľava.

Rosenthal zachytil až druhé vztyčovanie americkej vlajky, pri tom prvom bol fotoreportér Louis Lowery. Jeho zábery ale nemali dramatickú kompozíciu. Táto fotografia dokonca slúžila v USA na propagáciu vojnových pôžičiek.

Bozk

Fotograf Alfred Eisenstaedt zachytil deň V-J Day (Victory over Japan Day, Deň víťazstva nad Japoncami) na Times Square.

Na slávnom zábere americký námorník dáva vrúcny bozk sestričke v bielych šatách. Písal sa 14. august 1945.

Záber pol publikovaný o týždeň neskôr v magazíne Life. Bozkávanie bola obľúbená póza spravodajských fotografov počas vojny, ale Eisenstaedt zachytil spontánnu udalosť, ktorá sa udiala na námestí potom, čo prezident Harry S. Truman oznámili koniec vojny s Japonskom.

Pretože Eisenstaedt fotografoval narýchlo meniace sa udalosti počas osláv, nemal čas a príležitosť zaznamenať si mená a detaily.

Tváre námorníka a ženy nie sú kvôli objatiu úplne zreteľné, preto viacero ľudí tvrdilo, že práve oni sú na snímke. Neskôr sa postavy identifikovali ako Glenn McDuffie a sestrička Edith Shain.

Fakty O II. svetovej vojne

Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali na troch kontinentoch a zúčastnili sa na nich aj muži a ženy z Ameriky a Austrálie.

Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku.

Prakticky ide o pokračovanie prvej svetovej vojny, ktorá sa ukončila chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou. Príčinou bolo aj oslabenie štátov Veľkou hospodárskou krízou a slabosť Spoločnosti národov. Tú využilo Nemecko na vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

Medzi dôsledky druhej svetovej vojny patrí vytvorenie dvoch blokov: západného, ktorý sa sformoval do organizácie NATO a východného, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod hlavičkou Sovietskeho zväzu.
Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli napäté a prerástli do studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj vo vojenských konfliktoch, napríklad vietnamskou vojnou.

DÔLEŽITÉ DÁTUMY

30. 9. 1938 Mníchovská dohoda – Anglicko a Francúzsko ustúpili Nemecku v jeho územných požiadavkách voči Československu

2. 11. 1938 Podpis Viedenskej arbitráže: Podľa ustanovenia mníchovskej dohody vznieslo Maďarsko územné požiadavky voči Česko-Slovensku (Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine). Maďarské požiadavky dopadli v prospech Maďarska – juh Slovenska a Zakarpatska pripadol Maďarsku.

14. 3. 1939 Vznik Slovenského štátu

16. 3. 1939 Vzniká Protektorát Čechy a Morava

23. 8. 1939 - Nemecko a ZSSR podpísalo pakt o neútočení

1. 9. 1939 - Začiatok 2. svetovej vojny, Nemecko zaútočilo na Poľsko

3. 9. 1939 - Anglicko a Francúzsko vypovedalo vojnu Nemecku

9. 4. 1940 - Nemecko obsadilo Dánsko

10. 5. 1940 - Nemecko zaútočilo na Benelux

10. 6. 1940 - Kapitulovalo Nórsko

14. 6. 1940 - Nemecko obsadilo bez boja Paríž

22. 6. 1940 - Francúzko kapitulovalo (Compiegnenský les)

leto 1940 - Nemecko zaútočilo na Anglické územie letectvom - neuspelo

27. 9. 1940 - pakt troch (Nemecko, Japonsko, Taliansko)

1941 - Nemecko obsadilo Juhosláviu

22. 6. 1941 - Nemecko napadlo ZSSR - plán Barbarosa

sept. 1941 - Leningrad - 900 dní blokovaný

dec. 1941 - Zastavený útok pred Moskvou

14. 8. 1941 - Atlantická charta – vznik „Veľkej trojky“ – termín požívaný pre označenie najsilnejších Spojencov: Sovietskeho zväzu, USA a Spojeného kráľovstva

7. 12. 1941 - Útok Japonska na Pearl Harbor

1. 1. 1942 - 26 štátov podpisuje vo Washingtone deklaráciu o spoločnom boji proti agresorovi

júl 1942 - Bitka o Stalingrad

febr. 1943 - Nemci sa vzdali pri Stalingrade, 300 000 zajatých

28. 11. 1943 - Teheránska konferencia Veľkej trojky

6. jún 1944 - Vylodenie spojencov v Normandii - operácia Overlord

29. 8. 1944 – 28. 10. 1944 Slovenské národné povstanie

febr. 1945 - Jaltská konferencia Veľkej trojky

7. 5. 1945 - Podpísaná kapitulácia nemeckých vojsk v Remeši

8. 5. 1945 - 2. kapitulácia Nemecka v Berlíne – koniec 2. svetovej vojny v Európe

17. 7. 1945 - Postupimská konferencia Veľkej trojky

6. 8. 1945 - Zvrhnutá bomba na Hirošimu