Koniec 2. svetovej vojny bol šťastným okamihom pre ľudí, ktorí ju zažili. Vo štvrtok súčasnej, vojnou nedotknutej generácii túto udalosť z roku 1945 pripomenuli predstavitelia mesta, armády a pamätníci na Verejnom cintoríne.
KOŠICE. Pamiatku padlých vojakov, oslobodzujúcich Slovensko spod nacistickej nadvlády, si uctili kladením vencov k pomníku. Aj pre rekonštrukciu tratí sa pietna spomienka neuskutočnila na Námestí osloboditeľov.
Cintorín svojou atmosférou nahradil tradičné miesto viac než dôstojne. Trvalé presunutie mesto zatiaľ neplánuje.
„Pamätník na Námestí osloboditeľov má svoju tradíciu. Je to miesto historickým spôsobom dané, kde má pietny akt svoje opodstatnenie,“ uviedol viceprimátor Martin Petruško (Smer).
Pomníky ako memento vojny
Potvrdzuje to i Ján Dianiška, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Košiciach.
„Tu si pripomíname padlých v novembri počas Pamiatky zosnulých. Pamätníky na Námestí osloboditeľov majú väčší význam, aj keď tam nie sú pochovaní ľudia. Sú mementom, aby sme si stále spomenuli, že tu bola vojna a aké príčiny mala. Prekvapuje ma, že je teraz módou vo východoeurópskych štátoch rúcať pamätníky vojnovým obetiam a hrdinom. Vždy budem robiť všetko pre to, aby sa to nestalo u nás.“
[content type="avizo-clanok" id="7793675" url-type="sme-article" title="Prinášame aj fotogalériu" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/56/5624355/5624355.jpeg?rev=2"][/content]
Veteráni ocenení Rusmi
Pietneho aktu sa zúčastnil plukovník ruskej armády Jevgenij Karpuchov, ktorý odovzdal ocenenia vojnovým veteránom.
Niektorí sa nemohli zo zdravotných dôvodov zúčastniť, napríklad Michal Beličák, ktorého zastúpil jeho syn.
„Môj otec má 92 rokov. Ako vojak Slovenskej armády sa dostal na východný front. Pri Kaukaze padol do zajatia, potom sa dostal do Československého armádneho zboru. Počas SNP ho lietadlom vysadili na strednom Slovensku, kde pôsobil do konca vojny.“
Rozporuplné oslobodzovanie
Oslobodzovanie Slovenska malo aj tienisté stránky. Vojaci Červenej armády sa na domácom obyvateľstve dopustili mnohých zločinov.
„Ak by ste robili prieskum, ako sa správali Američania a Francúzi v Nemecku, zistili by ste, že robili to isté čo Sovieti. No Slovensko to pocítilo asi najviac, pretože naším územím front prechádzal 8 mesiacov, najdlhšie zo všetkých štátov. A rolu zohrala psychika vojakov, ktorí mali so sebou tri roky zabíjania a obáv o život,“ uzavrel Ján Dianiška.
Autor: dnk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
