O „dávnoveku“ košického hokeja toho veľa nevieme. Napriek tomu, že nie tak dávno sa za jeho zrod určil 18. december 1921, keď sa vo vzájomnom súboji stretli dva mestské celky – ČsŠK a KAC.
Samozrejme, toto zápolenie malo veľmi ďaleko k súčasnému hokeju, o tom môžeme hovoriť až v súvislosti so sezónou 1930 – 31, keď bandy hokej (s loptičkou) vystriedal kanadský s pukom.
Celú predvojnovú éru zvykneme charakterizovať slávou košického rodáka Ladislava Trojáka a jeho odchod v roku 1934 do pražského poloprofesionálneho LTC, v tom čase už jedného z najlepších tímov na európskom kontinente.
Ani povojnové 40-te a 50-te roky však košickému hokeju veľmi nepriali. Rozdrobené súťaže, odkázanosť na rozmary počasia, zlá materiálna vybavenosť oddielov, to všetko nepriaznivo ovoplyvňovalo kvalitu hokeja v meste, i keď bolo dosť talentovaných hráčov a obetavých funkcionárov.
V tých časoch sa tejto najrýchlejšej kolektívnej hre venoval dnes najstarší odchovanec košického hokeja Ladislav Horák. Práve v týchto dňoch oslavuje svoje deväťdesiate narodeniny.
Košický rodák chránil svätyňu Jednoty od roku 1945, v tých časoch najlepšieho mužstva v meste.
„Neviem ako, ale funkcionári to vedeli zariadiť, že v sobotu som chytal doma za Jednotu a na druhý deň už v Prešove za Slaviu, ktorá mala vtedy za sebou väčšie úspechy, než všetky košické celky,“ spomína Ladislav Horák.
Ponukám odolal
O jeho kvalitách svedčilo i to, že dostával ponuky odísť do Prahy a Bratislavy. Volali ho tam také osobnosti ako Maleček, Reimann (zhodou okolností tento vynikajúci futbalový brankár bol v zime hokejovým útočníkom a cez vojnu hrával aj za reprezentáciu Slovenska), Raytmaier...
Zostal však doma. I keď jeho hokejová kariéra z dnešného pohľadu netrvala dlho, iba od roku 1945 do roku 1950, predsa však v dejinách košického hokeja zanechala pevné stopy.
Do Bratislavy však nakoniec predsa len odišiel. Nie však hrať hokej, ale študovať architektúru. Na hokej už skutočne v jeho prípade nezostal čas. Ako jeden z mála bývalých aktívnych športovcov to dotiahol v pracovnej kariére veľmi vysoko.
Dvanásť rokov stál na čele košického Stavoprojektu, stal sa aj prvým riaditeľom Útvaru hlavného architekta Východoslovenského kraja, učil aj na Stavebnej fakulte vtedajšej Vysokej školy technickej...
Žiaľ, v tomto vysokom veku mu zdravie už neslúži tak, ako by si želal. napriek tomu má pamäť stále vynikajúcu.
Spomína na mnohých svojich spoluhráčov, predovšetkým v Košiciach na Žolcera a Laca Oľhavu, v Prešove na nezabudnuteľného Emila Biharyho, vynikajúceho futbalistu i hokejistu.
Nakoniec, rád by svoje životné jubileum oslávil až na jeseň na budúci rok, keď sa deväťdesiatky určite dožije aj Ladislav Oľhava, druhý v poradí najstarší košický exhokejista.
Napriek tomu, že obaja žijú v Košiciach, osud to zariadil už tak, že roky sa nevideli a nevedia nič o druhom.
Práve preto vzájomné stretnutie ten starší Laco, teda Horák, bude považovať za ten najkrajší darček k svojim deväťdesiatinám...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
