Prezident Zápasníckeho klubu Košice 1904 Ján Tokár sa stále nevzdáva nádeje, že pod vlajkou s piatimi farebnými kruhmi uvidí raz zápasiť pretekára z tunajšieho klubu, aj keď s klasickým olympijským športom je to stále všelijaké... A navyše v seniorskej reprezentácii, odkiaľ by mali vzísť kandidáti na olympijskú miestenku, nefiguruje momentálne nikto z Košičanov.
KOŠICE. Najbližšia olympiáda bude v Rio de Janeiro už o rok, ale kvalifikačné boje sa rozbehnú až na septembrovom svetovom šampionáte v Las Vegas.
Košičania vkladajú nádeje do 22-ročného Michaela Bodnára, že by sa dovtedy mohol do seniorského tímu prebojovať.
Po zranení, ktoré mu komplikovalo celú vlaňajšiu sezónu, už nie je, okrem jazvy na kolene, ani pamiatky.
„Po operácii kolena som už rok, a snažím sa dostať naspäť tam, kde som bol predtým. Musím zaklopať na drevo, zdravotne sa už cítim úplne v poriadku,“ verí Michael Bodnár, že to najhoršie, čo ho zabrzdilo v rozlete, je už zažehnané.
Aj keď ešte dozvuky zranenia spôsobili, že dvere do mužskej reprezentácie zostali pred ním na začiatku novej sezóny zatvorené.
„Rozhodol o tom domáci šampionát, na ktorý som po tom zranení kolena ešte nebol dobre pripravený, a prehral som v kategórii do 86 kg s Dubom z bratislavskej Dunajplavby.“
Ani prvý vážny výkonnostný test v novej sezóne, na majstrovstvách Európy do 23 rokov v poľskom Walbrzychu, nedopadol najlepšie.
„Žiaľ, tam som hneď v prvom kole vypadol s domácim Poliakom, z čoho som bol trošku, či skôr veľmi, sklamaný. Európsky šampionát ukázal, že moja forma a výkonnosť ešte stále nie sú také, aké boli pred zranením,“ nepresvedčil trénerov reprezentačného áčka, že by s ním mohli počítať trebárs už na júnových prvých európskych hrách v azerbajdžanskom Baku.
Európske hry v Baku bez Košičanov
Iba pred niekoľkými dňami bola na zväze konečne doriešená otázka reprezentačných trénerov vo všetkých vekových kategóriách.
Pri senioroch sa po Košičanovi Miroslavovi Jedličkovi, ktorý bol poverený vedením národniaku iba dočasne, chopil kormidla Bratislavčan Štefan Fernyák.
Ten má v nominácii na „európsku olympiádu“ päť voľnoštýliarov, ale žiadneho Košičana.
Bude to dôležitý turnaj, pretože po ňom sa vykryštalizuje aj nominácia na svetový šampionát v Las Vegas, a Michael Bodnár vie, že to bude mať ťažké, keďže sa nebude mať kde ukázať, zabojovať o dres reprezentácie.
„Neviem, ako to budú riešiť, čo bude po európskych hrách, ale ja pôjdem podľa vlastného plánu, a budem sa snažiť dostať do reprezentácie na majstrovstvá sveta. Teraz sa pripravujem na kvalitne obsadený turnaj v Poľsku, ktorý bude koncom júna, budem tvrdo, poctivo trénovať a azda sa na mňa usmeje šťastie,“ vraví Michael Bodnár.
Veľmi si pochvaľuje prítomnosť Jozefa Lohyňu, slovenskej zápasníckej legendy, v košickom klube.
„Je to pre nás veľké plus. Je na každom tréningu, predáva nám svoje skúsenosti, a veľa sa od neho môžeme naučiť.
Ešte aj dnes, hoci už dávno skončil s kariérou, nás dokáže na žinenke poriadne vycvičiť...“
Nič nestratí, ak Rio nevyjde
Aj Jozef Lohyňa motivuje Košičanov, aby neprestávali snívať o olympiáde, a Michael Bodnár netají, že účasť na olympijských hrách je preňho životný cieľ.
„Je to vysoký cieľ, ale verím, že raz ho dosiahnem. Pokúsim sa zabojovať už o Rio, aj keď sa možno nedostanem na majstrovstvá sveta v Las Vegas, kde je prvá časť olympijskej kvalifikácie. Aj tak bude väčšia šanca vybojovať si miestenku na olympiádu až na budúci rok, keď budú kontinentálne kvalifikácie. Ak mi to nevyjde teraz, nevadí, o ďalšie štyri roky bude olympiáda v Tokiu. Som ešte mladý, takže nič nestratím, keď nepôjdem do Ria, veď zápasníci majú dlhšiu životnosť, ako je to v niektorých iných športoch.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
