Varieval v špičkových reštauráciách u nás i v zahraničí a na svojom konte má viacero prestížnych úspechov a ocenení. Je špecialistom na zážitkovú gastronómiu, no tvrdí, že aj naša klasická slovenská kuchyňa a typické jedlá obstoja aj v svetovej konkurencii.
Martina Korbeliča poznáme aj ako veľkého sympaťáka z kuchárskych televíznych šou a zakrátko ho uvidíme v novinke, ktorú chystá Televízia Joj pod názvom Moja mama varí lepšie ako tvoja.
S úsmevom nám prezradil, že jeho mama varí najlepšie, no zaujímavé je, že vzťah k vareniu nezískal, ako sa hovorí, popri jej sukni.
„Aj keď som sa ako dieťa čo-to pomotal v kuchyni, nebolo to nejako viac, ako u ostatných detí. Rozhodnutie venovať sa kulináreniu sa vo mne začalo formovať až na strednej gastronomickej škole, ale to zásadné presvedčenie prišlo po tom, čo som nastúpil do môjho prvého ozajstného zamestnania – do exkluzívnej reštaurácie Cassablanca, ktorá sa práve v tom čase otvárala. To bola pre mňa správna motivácia a dospel som k názoru, že chcem robiť v gastronómii a že chcem byť kuchár, ale nie 'obyčajný', ale že chcem robiť niečo viac, ako to, čo sa robilo vo väčšine reštaurácií,“ zaspomínal si na chvíle, ktoré rozhodli o jeho kariére.
Dobroty od mamy obstoja aj vo svete
A aj keď ochutnal tie najfajnovejšie jedlá, aké môže gastronómia ponúknuť, medzi jeho najobľúbenejšími pochúťkami majú stále čestné miesto dobroty od vlastnej mamy.
„Veľmi rád mám posúchy a fazuľovú polievku, ale aj granatiersky pochod, lokše, zemiakové pampúšiky...“ prezradil nám svoje chute.
Kuchárske majstrovstvo Martina Korbeliča však spočíva aj v tom, že dokáže obyčajné domácke jedlá povýšiť na celkom iný level a zrazu sú z nich ohromné špeciality, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v michelinovskej reštaurácii.
„Som o tom presvedčený! Máme výborné jedlá, na ktorých sa dá stavať. Stačí im dať moderný šat, pripraviť ich dobre, chutne a bez problémov by som sa za ne postavil. Niektoré jedlá z našej rodiny som aj vylepšil či zmodernizoval. Napríklad vynikajúce mamine a predtým babkine tvarohové guľky. Pridal som k nim espumu (penu) zo sušených marhúľ a čokoládový gél, strúhanku som opiekol na masle ochutenom vanilkou,“ opísal dobrotu, pri ktorej sa každému musia zbiehať slinky.
Manželku nekibicuje
Hovorí sa však, že doma nikto nie je prorokom a asi to platí aj v gastronómii a slávny chef nie je doma šéfkuchárom. Aj Martin sa priznal, že domáce varenie s radosťou prenechá svojej manželke.
„Áno, áno, presne toto v mojom prípade platí. Doma veľmi nevarím, aj keď na svoju obranu musím povedať, že letné grilovačky si kdekoľvek užívam plnými dúškami. (smiech) Ale ak sa napríklad niekam ponáhľame a treba priložiť ruku k dielu, tak sa chopím akcie v kuchyni, aby to bolo skôr,“ konštatuje a tvrdí, že keď je jeho polovička v kuchyni, dokonca vydrží držať jazyk za zubami a do varenia sa jej nestará.
„Nemám s tým problém. Maximálne dám do pľacu nejakú radu, alebo vychytávku, ale určite nekibicujem.“
Smotanovo-bryndzový kôprový posúch
(poprípade so slaninkou)
Potrebujeme: 250 g hladkej múky, 250 g polohrubej múky, 2 ks vajíčka, 1 kocku kvasníc, 0,1 l oleja, 2-3 dcl mlieka, soľ, cukor (do kvásku), kyslá smotana, bryndza, pažítka alebo kôpor
Postup: Zmiešame hladkú múku s polohrubou, pridáme vajíčka, soľ, olej, prilejeme kvások a vypracujeme cesto. Kvások: kvasnice si rozmrvíme medzi prstami a dáme do trošky vlažného mlieka, s troškou cukru, ktorý nám podporí kvasenie.
Necháme ho nakysnúť na teplejšom mieste. Kyslú smotanu si zmiešame s bryndzou, pridáme nasekanú pažítku alebo kôpor. Plech si vymastíme olejom, poprípade maslom a rozložíme rukami cesto po celom plechu. Zrejme budete mať dosť cesta aj na dva plechy. Tip: Ak sa nám pri rozťahovaní na plech cesto lepí na ruky, namočíme si prsty do oleja.
Potom na cesto rozotrieme smotanu s bryndzou a na vrch môžeme pridať čokoľvek, čo máme radi – slaninku, oškvarky, tvrdý syr (eidam), dusenú kyslú kapustu atď. Pečieme cca 15-20 minút pri teplote 160° C – v závislosti od rúry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
