Košickí nevidiaci: Schody v novej električke sú strmé

Nastúpiť do správneho autobusu, vystúpiť na správnej zastávke či nepotknúť sa je pre nich niekedy dobrodružstvo.

Nastúpiť do správneho autobusu, vystúpiť na správnej zastávke či nepotknúť sa vo vozidle je pre zrakovo postihnutých niekedy skutočné dobrodružstvo. Včera sa bližšie zoznamovali s novými električkami aj autobusmi. Zhodli sa na tom, že ako prvé by zrušili schody vnútri električky.

KOŠICE. Košičania z Únie nevidiacich a slabozrakých si včera v depe Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) vyskúšali orientáciu v nových autobusoch a električkách s bielou paličkou.

„Je to akcia v rámci týždňa, keď si rozširujú rôzne kompetencie. Jednou z nich je aj cestovanie v MHD,“ hovorí Zuzana Miháliová, vedúca krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých.

„Majú možnosť vyskúšať si nástup a výstup, rozmiestnenie sedadiel, pohyb v električke aj zvukové majáky, ktoré hlásia najbližšiu zastávku.“

Vysielačka na električku

Novinka je povelová vysielačka. Malé zariadenie reaguje na zvukový maják električky a po stlačení gombíka vám zahlási, aké číslo električky to je a kam ide.

„Ide o kompenzačnú pomôcku, o ktorú môžu klienti požiadať úrad práce. Ten prispeje najviac 90 percentami z ceny, je to odstupňované podľa príjmu klienta. Alebo sa dá vysielačka kúpiť aj za hotové, stojí 100 eur,“ dodáva Marta Pajkošová z únie.

Povelová vysielačka zatiaľ funguje len v nových električkách.

Skupinka zrakovo postihnutých si vyskúšala električku Vario LF2 plus, ktorá má dva zo štyroch vchodov bezbariérové a najnovší nizkopodlažný autobus SOR.

Hlasové informovanie ich aj mýli

Ján Šuľak (15) by zrušil schody v strede električky, lebo sú „dosť vysoké“.

„Zvyčajne nastupujem strednými dverami. Pri nich je hneď taký veľký priestor pre kočíky, kde sa dá postaviť a držať,“ pochválil nízkopodlažnú časť.

V nových autobusoch mu prekážajú sedadlá v zadnej časti, ktoré sú strašne vysoko.

„Sám by som si tam sadnúť nešiel, bál by som sa.“

Aj jeho kamarát Tomáš Takáč (27) by zrušil vnútorné schody a nahradil by ich „plošinkou, takým kopčekom.

"To úplne stačí a nie je to také strmé ako schody. Ťažšie je aj nájsť sedadlá, niektoré sú do tej strany otočené, iné do druhej. Ale dá sa to“.

Inak si pochvaľoval priestrannosť električky.

V autobuse sa mu tiež nevideli iba veľmi vysoké schody.

Väčší problém je podľa neho s hlásením zastávok.

„Niektorý vodič má hlasové informácie potichu, niektorý veľmi nahlas a niekto ich má aj vypnuté. Stalo sa mi už, že ohlásilo nejakú zastávku o jednu ďalej, ako stál bus. A ja potom zle vystúpim. Alebo nezastaví na nejakej zastávke, prejde ju a zastaví až na ďalšej a ja si myslím, že je to tá predošlá.“

Problematické býva aj zistiť, či nastúpi do správneho autobusu.

„Keď stojím na zastávke a niečo príde, musím sa opýtať vodiča alebo iného človeka, čo prišlo.“

Sedadlá nadvihujú kolesá aj motor

Vedúci výpravy DPMK Róbert Nagy vysvetľoval bariéry v električkách.

„Stopercentne bezbariérové vozidlá by nás stáli neporovnateľne viac.“
Ani s príliš vyvýšenými sedadlami v autobusoch veľa nenarobia.

„Niektoré sedadlá jednoducho musia byť vyvýšené, pretože kolesá tu musia byť. Na konci autobusu je zas motorová časť, ktorá tiež nadvihne sedadlá vyššie, ale ide o najmenší motor, aký existuje a niekde proste musí byť.“

Informovanie nevidiacich cestujúcich cez povelovú vysielačku je zatiaľ iba v električkách.

„Do autobusov neboli kúpené, ale akonáhle skončí dodávka električiek, tak zvažujeme, že sa k tomu vrátime. Softvérovo je to už pripravené. Nevylučujeme, že to bude aj v nových autobusoch,“ dodáva Nagy.