KOŠICE. Rok pred, počas roku 2013, keď boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry, a rok po tvorili Košičania 70 percent návštevníkov, zahraničie asi 4 percentá, najmä vo veku 21 – 30 rokov.
Počas rokov 2012 a 2013 tu minuli takmer 31-miliónov eur.
Celkové výdavky na EHMK tvorili 70-miliónov eur, prebudovala sa kultúrna infraštruktúra. Európsky projekt tiež priniesol 917 pracovných miest.
Aj to je časť hodnotenia projektu EHMK Košice 2013, ktoré pre mesto pripravila Technická univerzita za roky 2012-2014. Údaje boli vypracované z vyše 4600 vyplnených dotazníkov.
Zadarmo, neskôr zážitok
Prieskum ukázal, že novým silných kultúrnym žánrom sa stali akcie na verejných priestranstvách ako Biela noc, Imaginácie alebo Use the city.
Práve na tieto podujatia chodili množstvá ľudí.
Kým v roku 2012 a 2013 ľudí motivovalo k návštevám kultúrnych akcií aj to, že boli bezplatné, vlani to bolo inak.
„Dôvod zadarmo klesol na význame v roku 2014 a do popredia prichádza to, že ide o kultúrny zážitok, možnosť ako stráviť čas s priateľmi a podobne,“ vysvetlila jedna zo spracovateliek prieskumu Miriam Šebová.
Ľudia v dotazníkoch uvádzali, že sa zvýšila kultúrna ponuka na sídliskách, najmä v mestských častiach Sever, KVP a Západ.
Pozitívne podľa Šebovej je, že košická kultúra omladla, pretože študenti tvorili tretinu návštevníkov a tiež, že respondenti akcie hodnotili pozitívne.
„Takmer 90 percent by priateľom odporúčalo navštevovať podujatia EHMK.“
Prebudenie ekonomiky
Podľa prieskumu by 62 percent opýtaných bolo ochotných ročne prispievať v priemere necelých 8 eur na pokračovanie aktivít EHMK.
Peter Džupka z technickej univerzity vysvetlil, že kultúrny projekt pomohol naštartovať ekonomiku v regióne.
„Celá ekonomická aktivita zvýšila hrubý domáci produkt v košickom regióne o zhruba 40 miliónov eur. Čisté priame výdavky turistov na jednotlivých akciách projektu sme odhadli na zhruba 31 miliónov eur.“
V rámci EHMK sa rekonštruovalo viacero nevyužívaných objektov. Ľudia najpozitívnejšie hodnotili kľúčové stavby ako Kulturpark, Kunsthalle, výmenníky Spots a vynovenie parkov.
Najprv prežuť, potom názor
Ďalší zo spracovateľov štúdie Oto Hudec hovorí, že Košičania názor na projekt menili postupne.
„Zmeny sme zaznamenali až po roku 2013. Bol potrebný čas na to, aby to všetci prežuli a vytvorili si nejaký názor. Takmer 80 percent obyvateľov je presvedčených o pozitívnej zmene, ktorá sa v Košiciach udiala.“
Košičania dávali v prieskume metropole východu rôzne prívlastky ako svetoznáme, pokrokové, naklonené kultúre alebo zaujímavé. Považujú ich za málo bezpečné a málo čisté.
Tri najlepšie veci na Košiciach sú podľa nich centrum, ľudia, ulica a pamiatky.
Za najhoršie veci menovali Lunik IX, cesty, MHD. Vlani Košice návštevníci hodnotili ako pekné, kultúrne, historické.
„Ísť do tohto projektu bolo správnym rozhodnutím a dotiahnuť ho do úspešného konca má efekt pre kultúru aj pre celé smerovanie mesta,“ zhodnotil výsledky prieskumu primátor Richard Raši (Smer).
Za dôležité označil, ako mesto kultúry pozitívne vnímali návštevníci, Košičania a hmatateľný ekonomický efekt.
Nový silný žáner. K slovu sa dostala kultúra na verejných priestranstvách. Foto: veja
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
