Nik zo slovenských atlétov, ktorí štartovali na letnej svetovej univerziáde v juhokórejskom Gwangju, nemá na svojom konte toľko štartov ako šprintérka Akademika TU Košice Alexandra Bezeková. Absolvovala tri behy na 100 m, dvakrát zakľakla do blokov na dvojstovke a dvakrát bežala aj štafetu na 4x100 m. A možno by si trúfala aj na osem štartov, keby sa dostala do finále dvojstovky...
KOŠICE. „Nemôžem to tak povedať, či som si na všetko trúfala, ale vôbec som nad tým nerozmýšľala, či mi toľko štartov nemôže nejako ublížiť, ako to zvládnem. Najviac som sa sústredila na individuálne disciplíny, na stovku a dvojstovku a v nich som chcela ukázať všetko, čo viem, bežať čo najlepšie a myslím si, že to sa mi aj podarilo, takže so svojím vystúpením na univerziáde môžem byť veľmi spokojná,“ vraví sympatická šprintérka.
Nahustený program
K stopercentnej spokojnosti možno chýbal ešte krôčik, postup do finále dvojstovky, lebo v tejto disciplíne si aj s trénerom Rastislavom Miškom verila najviac.
„Áno, na dvojstovke som si verila viac, že by som tam mohla dosiahnuť najlepší výsledok, ale pre nahustený program, keďže som chcela bežať obe disciplíny, to bolo dosť náročné, lebo sa to prelínalo. V ten deň, keď som predpoludním bežala rozbeh dvojstovky, poobede som absolvovala aj semifinále a finále stovky, čo mi dalo dosť zabrať, lebo do všetkého som išla naplno.“
Stovka jej však vyšla parádne. V semifinále iba o stotinku horší čas (11,56) ako jej osobák (11,55) a ani ôsma priečka vo finále nie je vôbec na zahodenie. Keby mala trošku lepší štart...
„To je pravda, na štarte som mala trošku pomalšiu reakciu a to sa na takej krátkej trati, ako je stovka, zákonite prejaví. Ale myslím si, že aj s finálovým časom (11,71 - pozn. red.) môžem byť spokojná, lebo v bezvetrí, pri žiadnej podpore do chrbta, je to môj najlepší čas vôbec. Ani čas v rozbehu na dvojstovke nie je najhorší, tých 23,89 je len sedemnásť stotín za mojím najlepším výkonom. Všetky časy sa pohybovali okolo osobákov, takže so svojimi výkonmi som veľmi spokojná.“
A pritom počasie v Gwangju atlétom vôbec nehralo do karát. „Naozaj, počasie vôbec nebolo nejaké ukážkové. Veľmi často pršalo, aj keď ja môžem povedať, že väčšinou som bežala za sucha. Ten dážď by až tak nevadil, horšie bolo po daždi, keď sa to začalo odparovať a bolo veľmi vlhko a dusno. Pre mňa sú ideálne podmienky okolo dvadsaťpäť stupňov, keď nie je ani príliš horúco, ani veľká zima. A nejako som ani nevnímala, že je poloprázdny štadión. Na hlavnej tribúne však diváci boli, aj členovia našej výpravy, plavci, strelci či stolní tenisti a tí nás povzbudzovali.“
Čerešnička na torte
Alexandra Bezeková patrila k najúspešnejším slovenským atlétom na univerziáde, keď k ôsmej priečke v behu na 100 m pridala (spolu s Putalovou, Kršákovou a Slaničkovou) aj 5. miesto v štafete na 4x100 m.
„Samozrejme, to finále stovky si cením najviac, ale veľmi ma potešilo aj umiestnenie štafety, kde sme to v podstate len skúsili, vôbec sme nevedeli odhadnúť, či máme na postup do finále. To bola pre mňa taká čerešnička na torte po individuálnych disciplínach,“ vraví atlétka.
V rozpätí niekoľkých týždňov absolvovala dve významné športové udalosti, pred univerziádou v Gwangju aj I. Európske hry v Baku.
„Obe podujatia boli zorganizované na podobnej, veľmi vysokej úrovni, aj keď z miest, kde sa konali, som toho veľa nevidela. Aj v Gwangju sme sa dostali s Ivetou Putalovou a Lenkou Kršákovou do mesta iba raz, vari na hodinu a pol, ale veľa sme z toho nemali, pretože sme neboli v centre. Ani sme si nič nekúpili. Podarilo sa mi zohnať aspoň magnetky, na letisku som kúpila posledné dve, takže ďalším sa už neušli a spomienkou na univerziádu v Gwangju budú aj nejaké odznaky, ktoré sme si vymenili s členmi iných výprav, Američanmi, Nemcami či Talianmi.“
Myšlienky na Peking sa nevzdáva
Alexandra Bezeková by si mohla povedať, že vrchol sezóny má už za sebou, ale stále ju ešte šteklí myšlienka na svetový šampionát v Pekingu a pokúša ju limit vypísaný na dvojstovku - 23,20.
„Je to len polsekundička, čo mi k nemu chýba,“ berie to trošku s nadhľadom, aj keď si naň trúfa.
„Tých sedem štartov na univerziáde mi dalo dosť zabrať, ale po návrate som si trošku oddýchla a verím, že ešte niečo mi v nohách zostalo. Teraz sa sústredím len na dvojstovku a začiatkom augusta na majstrovstvách republiky sa pokúsim o splnenie limitu na svetový šampionát. Ak by som sa k nemu aspoň priblížila, ešte by som sa oň pokúsila i v ďalšom týždni na nejakom mítingu v zahraničí. No aj keby mi to s Pekingom nevyšlo, sezóna sa pre mňa ešte neskončí, lebo verím, že mám to, aby som si vylepšila osobáky v oboch disciplínach, na stovke i dvojstovke, ešte v tomto roku.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
