Včera večer zasadlo šesť lekárov, aby rozhodlo, ako bude vyzerať ďalej liečba obľúbenej televíznej moderátorky Adriany Kmotríkovej (45), ktorej pred niekoľkými dňami vyoperovali tumor na mozgu.
KOŠICE. "Cítim sa fajn, jediné, čo mi chýba, je pokoj. Pokoj od médií, ktoré mi doslova dýchajú na krk a citujú nezmysly. Pochopte všetci, že nemám chuť rozoberať do podrobnosti svoj zdravotný stav, som tiež len človek, hoci hlásim správy. Ako by vám bolo, keby ste sa tak náhle dozvedeli hrozivú diagnózu a odrazu vás začalo riešiť celé Slovensko?" odkazuje Košičanka prostredníctvom Korzára.
Už nechcem titulky
Včera mala výbornú náladu a celkom oprávnene sa hnevala na to, že nemôže ani vyjsť na ulicu bez toho, aby ju nešpehoval nejaký bulvárny novinár a fotograf.
"Je to normálne, že vedeli, v ktorej izbe budem ležať ešte pred mojou operáciou? Skôr ako ja? Je normálne, že vyjdem na ulicu a už ma fotia a komentujú, či som smutná, zamyslená alebo dokonca, že sa mi po operácii zmenila psychika? Nezmenilo sa nič, práveže vidím mnoho vecí oveľa jasnejšie ako predtým. Kto je priateľ, kto manipulátor a aj mame som povedala, že už si neželám žiadny rozhovor o mne, lebo napokon to v novinách vždy prevrátia a niektoré slová posunú do iných rovín a napokon vyzerám ako nejaký blázon, ktorý sa po operácii zmenil na nepoznanie," hnevá sa Adriana na neutíchajúci záujem médií o podrobnosti jej zdravotného stavu.
"Niekedy si myslím, že by boli asi radi, keby som zomierala. Vtedy by boli spokojní, že noviny idú na dračku."
Horor s médiami
Adriana je pritom v úplnej pohode, teda ak vezmeme do úvahy ťažkú diagnózu, s ktorou sa pasuje hrdinsky. Už len to, že sa vie tak zdravo naštvať, ma ako jej kamošku z gymnaziálnych čias na Kováčskej veľmi teší.
"Žijem si úplne normálne, starám sa o seba, moje dve deti, ktoré majú prázdniny a namiesto zábavy musia prežívať so mnou doslova horor s médiami. Najradšej by som sa zbalila a odcestovala na koniec sveta, vypla mobil a oddychovala. Oddych a pokoj potrebujem najviac, ale povedz, dá sa to? Veď ja chápem, že som moderátorka, kvázi celebrita, ale preboha, naozaj potrebuje celý národ počuť podrobnosti o mojej liečbe? Urobím všetko, čo mi odporučia lekári, ale najviac zo všetkého si želám návrat do môjho bežného pohodového života pred oznámením tej diagnózy. Starať sa o deti a normálne pracovať. Telka mi chýba, ale nie preto, že sa rada vidím na obrazovke, ale preto, že Jojku mám rada, milujem svoju prácu aj ľudí v nej."
Potrebuje len pokoj
Adriana nechce, aby ju ľudia ľutovali, nepotrebuje žiadny súcit, chce len, aby jej ľudia a novinári dopriali kúsok pokoja.
"Nie som cirkusové číslo, som obyčajná žena, matka, potrebujem sa sústrediť na liečbu, na svoje deti, na to, čo mám rada. Potrebujem zozbierať sily na všetko, čo ma ešte čaká a nemyslieť na to, že sa to môže zmeniť, že niečo zlé sa môže vrátiť."
Najradšej zo všetkého by si užila niekoľko dní bez tituliek novín so svojimi deťmi, aby mali radosť z prázdnin.
"A potom by som už naozaj rada išla na obrazovku, do kolektívu, myslieť na iné, ako na tú chorobu. To by mi pomohlo najviac. Už som si aj vyskúšala parochne, jedna krátkovlasá mi aj pristala. Myslím, že ak sa budem cítiť tak dobre ako teraz, už čoskoro sa do vysielania vrátim. Aj v parochni, lebo vlasy mám centimetrové, ale našťastie mi rýchlo rastú," smeje sa Adriana.
Adriana: Nie som hazardér
Dodáva, že nemá žiadnu zdravotnú sestru, o všetko sa stará sama, cíti sa úplne v pohode, ale plne si uvedomuje, že s takouto diagnózou nie sú žarty a nehodno nič podceniť.
"To, že šoférujem, nie je hazardérstvo. Lekári povedali, že by som dva týždne nemala, ale keď sa cítim dobre, tak môžem. Pochopte, že nie som invalid, chcem sa cítiť normálne ako človek. Ak sa potrebujem niekde odviezť, tak sa odveziem. Keby som sa cítila zle, tak si určite za volant nesadnem. Viem, že mám zodpovednosť za seba aj za svoje dve krásne deti, ktoré nadovšetko milujem. Pozdravujem všetkých rodákov z Košíc, priateľov i nepriateľov, kamošky, spolužiakov, divákov Jojky a žiadam len o jedno, trošku pokoja, aby som sa mohla sústrediť na liečbu a čo najskôr sa vrátiť do štúdia," dodala Košičanka Adriana Kmotríková.
Obvoďák nevidel problém
Je zaujímavé, že zdravotné problémy ju trápili dlhé mesiace. Cítila sa zvláštne, niekedy stratila vedomie, cítila sa veľmi unavená, v práci dokonca ležala na gauči a len sledovala kolegov, ako pobehujú plní energie.
"Dnes mám veľa energie, však ma počuješ, že sa rozčuľujem ešte aj nad tým, že mi mama počas hospitalizácie porobila v dome zmeny a popresúvala určité veci podľa toho, ako by ich chcela mať ona. Pritom sú to hlúposti, ale aspoň vo svojom dome by človek chcel mať veci pod kontrolou, keď už nemôže ovplyvniť diagnózu, ktorú som sa dozvedela po magnetickej rezonancii a bolo to ako blesk z jasného neba. A pritom obvoďák mi len odmeral tlak, zobral krv a poslal ma domov, že všetko je v poriadku. A vidíš, že nebolo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
