Dali by ste si pečenú chobotničku, diviačí gulášik alebo tatarák? To, čo by niekto nevložil do úst, považuje skladateľ Miloslav Mojžiš za najväčšie lahôdky. Naopak, ryžovým nákypom alebo koláčom s čokoládovým krémom by ste sa mu nezavďačili.
Kým bol dieťaťom, miloval sviečkovú s knedľou. Táto láska mu vydržala až do mládežníckych rokov: „Keď som ešte hral u Roba Kazíka počas vysokej školy, stavil som sa s kamarátom, kto zje rýchlejšie štyri porcie sviečkovej. Samozrejme, že som to vyhral a kamarát musel platiť,“ smeje sa dnes pri spomienke Mojžiš.
„Poznám aj ľudí, ktorí si dajú na posedenie tridsaťšesť knedlí. Ja už zostávam pri štyroch, musím si dávať pozor na figúru.“
Pri výborne variacej manželke je to často nadľudský výkon. „Dokonca moje jedlá doviedla do dokonalosti, jediné, čo zostalo nedotknuté, je Ockove jedlo.“
Paradajkový boj
Ockove jedlo sa spája najmä s voľnými sobotami a požúrovými stavmi:
„Vtedy sa nechce nikomu nič komplikované variť, ale jedli by všetci. Toto je hotové do polhodiny a zvládate ho pripraviť aj v nie kompletnej kuchyni, niekde na chate a podobne. Také jedlá mám rád.“
Miňo Mojžiš nie je príliš vyberavý, no čo nevloží do úst, je pečený tvaroh: „Keď mi niekto povie tvarohová žemľovka, idem vyskočiť z kože. Nijak raz ho nemôžem.“
Nenávisť k ryžovému nákypu spôsobila školská jedáleň, pod dlhoročnú nelásku k paradajkám sa zas môže podpísať stará mama.
„Nútila ma sedieť nad lečom, kým som ho nezjedol. Vždy ma zachránila kamarátka, ktorá paradajky vyjedla a mohli sme sa ísť hrať,“ smeje sa hudobník.
O dobroty bojuje
Jedlá z paradajok, vrátane kečupu, sa naučil jesť až pri jednej z dcér.
„Dojedal som po nej hranolky, tak som prišiel na chuť aj kečupu.“
Samostatnú kapitolu neobľúbených jedál tvoria koláče s tmavou plnkou. Kakaová, čokoládová alebo kávová plnka je nepriateľom aj bez ochutnania: „Ale taká chobotnička, to je lahôdka, to si dám veľmi rád, ale manželka mi vždy zje tie chrumkavé nožičky a mne nechá zvyšok,“ sťažuje sa Miňo Mojžiš.
Nielen manželka, ale aj sučka kokeršpaniela Melisa mu často zje to, na čo sa tešil.
„Odniesol som do obývačky tanier s tatarákom, že si pozrieme film, a kým som sa vrátil do kuchyne po hrianky, už som ich nemal s čím jesť. Melisa stála nad tanierom a oblizovala sa. Čo už, aj tak nepotrebujem toľko jesť.“
Kuchynské záhady
Divadlo hudby, ktorého je Miňo Mojžiš riaditeľom, tvoria veselí ľudia. Spolu chodievajú na grilovačky a výlety, kde je hlavným menu guláš z diviny.
„Moja manželka chodieva na poľovačky, ale vždy strieľa na diviaky. Myslím, že by nemala srdce zastreliť napríklad srnku, takže zostávajú len tie diviaky a z nich výborné guláše.“
Hudobník si ho pokojne navarí aj sám. Vyslovené nepodarky z jeho kuchyne nevychádzajú.
„Akurát mi stále vykypí polievka. Nevrie, nevrie, otočím sa a už je na sporáku. To sú tie kuchynské záhady,“ uzatvára so smiechom Mojžiš.
Recept
Ockove jedlo
Potrebujeme: stredne veľkú cibuľu, olej, aspoň päť čerstvých šampiňónov, zmes mletého mäsa (hovädzie a bravčové), sterilizovaný hrášok s mrkvou, kečup, tvrdý syr, soľ, čierne korenie
Postup: Nadrobno nakrájanú cibuľu speníme na oleji a pridáme na plátky nakrájané šampiňóny. Podusíme ich, pridáme mleté mäso, dobre premiešame a dusíme, kým sú mäso a huby mäkké. Na záver do panvice ešte patrí hrášok s mrkvou a kečup. Ja mám rád pikantné jedlá, tak dávam pikantný. Podľa chuti osolíme a okoreníme. Kým sa všetko spolu varí, uvaríme si v osolenej vode špagety. Na tanier dáme cestoviny, na to hotovú zmes a zakryjeme to veľkým kopcom strúhaného syra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
