Svoju bohatú kariéru ukončila jedna z našich vodnopólových legiend, naposledy pôsobiaca v čiapočke bronzového mužstva ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto Alexander Nagy.
KOŠICE. Košický rodák končí ako 41-ročný, no s vodnopólovým dianím sa nelúči.
Snom rozlúčka na vynovenom „čehačku“
„Môžem to oficiálne potvrdiť, sezónu som dohral s určitými zdravotnými problémami, tak som sa rozhodol, že stačilo. Sú to problémy typického športového rázu, hlavne krčnej chrbtice, bolo mi aj odporúčané aby som to všetko zvážil,“ definitívne uzavrel hráčsku kapitolu Alexander Nagy.
Nad rozlúčkovým zápasom nerozmýšľal. Ak by sa však predsa len konal, koho by v ňom chcel mať víťaz Európskeho pohára majstrov 1999 s chorvátskym Splitom?
„Zaujímavá otázka... Nesmiem zabudnúť na mená ako István Gergely v bráne, ďalej by tam mal byť kapitán chorvátskej repre z Londýna Samir Barač, isto aj jeden z naj hráčov španielskeho mužstva na OH v Pekingu a môj veľký priatel Spiralkov Svilen, ktorý je teraz šéftréner mládeže španielskej repre a vedie juniorov. Ďalej pár spoluhráčov zo Španielska, s ktorými som strávil veľa rokov. Z našich hráčov spomeniem Roba Kaida, Romana Poláčika, Petra Veszelitsa, nechcem na nikoho zabudnúť, ani na Petra Nižného, Karola Bača mladšieho, Milana Cipova, tých hráčov je viac ako dosť. Ak by sa také niečo podarilo zorganizovať, taký splnený sen by bol na obnovenej Červenej hviezde. V bazéne, ktorý by sme tým zápasom nejako otvorili. To by bola čerešnička na torte, pretože vďaka tomuto bazénu sme všetci dosiahli to, čo sme dosiahli.“
Začínal tenisom, skúšal i džudo
Na čo vo svojej bohatej kariére Alexander Nagy najradšej spomína?
„Možno mi neuveríte, ale najradšej spomínam práve na ČH, keď tam chodilo množstvo generácií. Každé ráno o 6.00 sme tam boli nastúpení a poobede zasa pri bazéne sme čas trávili a boli sme tam dovtedy, dokiaľ sa dalo, naháňali sme sa tam. To nám pomohlo, aby sme sa niekde dostali. Bolo to krásne, maličkosti robia veľké veci.“
Pre mnohých možno prekvapujúce, ak si uvedomíme, že je to v čiapočke Splitu víťaz najprestížnejšej klubovej súťaže z roka 1999.
„Keby ste sa ma spýtali pred desiatimi rokmi, na čo najradšej spomínam, tak poviem práve to. Čím je človek starší, tak si spomína na to, ako sa vlastne k tomu dopracoval. Dennodennou prácou, poctivou. Ja som začínal tenisom, potom som prešiel k džudu a plávaniu a potom ma vzali na vodné pólo. Ako sa ukázalo, bola to dobrá voľba a vďaka patrí mojim rodičom, že som tam kde som, a že som prežil vodnopólový život aký som prežil.“
Nevadilo ani pár zaúch
S Alexandrom Nagyom sme sa dotkli aj otázky toho, na ktorého trénera si on sám rád spomína.
„Keď som prišiel na vodné pólo, tak prvý tréner ma mal rok, ale pamätám si naň ako na super chlapa, mal rád fyzické plávanie, vtedy sa to preferovalo. Nezabudnem na Mikiho Sedláka, ktorý má dnes vyše 80 rokov, bol top. U neho vznikla generácia Veszelitsa, generácia pred ním a u neho som bol cez starších žiakov, mladší a starší dorast. To bol tréner, ktorý vládol ako Tichonov, tvrdou rukou. Ten nás aj vykričal, ale všetci sme ho zbožňovali, rodičia sedeli v prvom rade a keď sme dostali pár zaúch, tak sa len usmievali popod nos, nikto nič vtedy nepovedal. Všetci sme sa na tréningy tešili a výsledok je ten, že z toho ťažilo vodné pólo dlhé roky, či môj ročník, či starší o pár rokov, všetci boli od neho. Naozaj bazíroval na tvrdej fyzickej kondícii, už vtedy bol bežný crossfit, kruhové tréningy so všelijakými stanovišťami a veľa plávania.“
Zmysel vidí v práci s deťmi
Skúsený harcovník, ktorý si zahral v zahraničí za Ferencváros, Split, Barcelonu či Terrasu smeruje na trénerskú lavičku ku Karolovi Bačovi mladšiemu a bude mu pomáhať pri mladých vodných pólistoch v ČH Hornets.
„S Karolom sme dohodnutí, že to budeme viesť spolu, s tým, že on to už tam ťahá pekných pár rokov. Vytvoril silnú generáciu chalanov, ktorí majú 15-16 rokov a venuje sa im dlho. Ja sa vrátim k tomu, čo som robil v Hornets predtým dva roky ako asistent Mariána Dabrovského, pretože som bol v plnom hráčskom nasadení, ale už vtedy som pričuchol k práci s deťmi. Tým som sa nikdy netajil, že práca s deťmi, to bolo vždy moje.“
V roku 2010 pôsobil ako hráč a generálny manažér v ČH Hornets Košice, v sezóne 2010/11 bol s košickým Akademikom druhý, sezónu nato sa vrátil do Hornets a bol s ním majstrom republiky.
Zopakoval si to znova v ďalšej sezóne, potom prešiel k Drakom, s ktorými bol majstrom a teraz, na záver kariéry bol celkovo bronzový.
„Najkrajšie v mojej kariére bolo to, keď sa hrala naša hymna pred zápasom. Pri každom zápase to sú pre mňa neskutočné emócie a fascinovalo ma to, keď prišla plná tribúna kdekoľvek na Slovensku.“
Byť na druhej strane barikády je pre Alexandra Nagya isto mimoriadne zaujímavé.
„Nechcel by som viesť extraligové mužstvo, lebo až takú kvalitu ja nevidím. Viac ma to láka s deťmi, aby mohol tréner povedať, že má potenciál v tých hráčoch. Tak ako spomínaný tréner Sedlák, keď poslal k mužom hráčov. Chcel by som, aby sme spoločne s Karolom Bačom mladším pokračovali v tom, čo začal, v tvrdej disciplíne. Keď je tá a je dobre odrobený tréning, stále sa nájde miesto aj pre zábavu, aj na všetko, čo šport prináša.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
