Pred 47 rokmi vstúpili na územie vtedajšieho Česko-Slovenska armády Sovietskeho zväzu, Maďarska, Poľska a Bulharska, aby potlačili demokratizačný proces, ktorý sa označoval ako Pražská jar.
KOŠICE. Asi pol milióna vojakov, podporovaných zhruba piatimi tisíckami tankov, zanechalo v čechách a na Slovensku za sebou najmenej 108 mŕtvych a vyše 500 ťažko zranených.
Priamo v metropole východu neprežilo streľbu 7 ľudí.
Košická bilancia: 7 mŕtvych a 70 zranených
Ťažké bojové tanky a iné vozidlá prišli od Senného trhu a pri dnešnom hoteli DoubleTree by Hilton odbočili vpravo na vtedajšiu Leninovu (Hlavnú) ulicu.
Po tom, čo niektorí odvážlivci zaútočili tehlami na tanky, ozvali sa prvé varovné výstrely, neskôr už vojaci strieľali aj do ľudí.
Celkovo malo byť v Košiciach okolo 70 ťažko či ľahko zranených.
„Rok 1968 bol zásadný zlom vo vnímaní Sovietskeho zväzu, ktorý bol dovtedy prezentovaný cez rôzne oslavy najmä ako náš osloboditeľ. August spôsobil generáciám, ktoré mali vieru v nápravu pomerov z 50. rokov a v demokratizáciu spoločnosti, hlbokú traumu a zlikvidoval túto nádej,“ povedal pre denník Sme sociológ SAV Milan Zeman.
L. Bukovský zažil streľbu zo sovietskych tankov
S týmito slovami súhlasí aj bývalý rektor košickej UPJŠ z rokov 1991 - 1996 Lev Bukovský.
Jeho otec bol po roku 1948 politický väzeň a keby nebol medzi víťazmi celoštátneho kola matematickej olympiády, zrejme by ho kvôli otcovmu zlému kádrovému profilu nikdy nezobrali na vysokú školu.
Udalosti z augusta 1968 prežil najskôr v Prahe, kde bol na služobnej ceste. Aj on zažil streľbu, pri ktorej mu nebolo všetko jedno.
„Rusi začali strieľať z guľometov na Národné múzeum. Viacero ľudí vrátane mňa sa skrylo do podchodu kina Blaník a ležali sme na sebe. Ani sme, takpovediac, nedýchali a dúfali, že sa to čo najskôr skončí. Vtedy bola ešte silná eufória, mysleli sme si, že ide len o nejaké nedorozumenie a nebude to dlho trvať. Nasledujúce roky nás presvedčili o opaku... Z hlavného mesta som sa až po týždni dostal do Košíc, kde hliadkovali tanky a už mi bolo jasné, že naivné ilúzie o príchode socializmu s ľudskou tvárou sa definitívne skončili. V ďalších rokoch to asi pochopili aj tí, čo tomu predtým verili.“
„Normalizáciou sme stratili najlepšie roky života“
Vtedajší tridsiatnik L. Bukovský si negatívne spomína najmä na následnú normalizáciu.
Priznal sa nám, že hoci si aj počas nej „pred súdruhmi často otvoril ústa“, takisto sa i uňho prejavila menšia autocenzúra.
„Žiaľ, platilo, že iné sme si mysleli a iné hovorili... Ja som ešte dopadol relatívne dobre, keďže som neprišiel o zamestnanie. Mal som však aj kolegov docentov či odborných asistentov, všetko veľkých odborníkov, ktorí museli nedobrovoľne opustiť našu školu a potom boli radi, keď sa zamestnali napr. aspoň ako bežný programátor. Celkovo to považujem za veľmi negatívne obdobie pre celú spoločnosť, väčšina z nás stratila vyše dvadsať najlepších rokov svojho života v komunistickom väzení,“ dodal jeden z neskorších hlavných predstaviteľov novembra 1989 v Košiciach.
Hlina by chcel aj napriek nesúhlasu EEI „tankovať“ na košickej HlavnejČítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
