Sledovali ste niekedy dvoch nepočujúcich, ako sa gestikuláciou rúk a mimikou tváre "rozprávajú", no nedokázali ste im porozumieť? Ak by ste sa zúčastnili kurzu Róberta Šarina, možno by sa vám to podarilo. Pred pár dňami učil posunkovú reč aj Košičanov.
KOŠICE. V jednom z košických hotelov sa minulý mesiac uskutočnil trojdňový kurz posunkovej reči.
Organizovala ho nadácia Pontis, ktorá sa svojimi aktivitami snaží zlepšiť život na Slovensku.
Školiteľom bol odborník naslovovzatý, Róbert Šarina z Veľkého Krtíša a do úzkeho okruhu poslucháčov sa na základe rôznych kritérií dostali dve desiatky z vyše 80 záujemcov.
"Pochádzam z rodiny, v ktorej otec bol nepočujúci a mama síce v tomto smere zdravá, no jej rodičia boli nepočujúci. A mám mladšieho brata, ktorý je nepočujúci," vysvetlil Róbert prvopočiatky jeho zoznámenia s posunkovou rečou.
"Okrem toho, že som odmalička žil v komunite sluchovo postihnutých, vyštudoval som špeciálnu pedagogiku na UK v Bratislave. Zamestnal som sa v asociácii nepočujúcich a nejaký čas som tlmočil správy v televízii."
Róbert tvrdí, že on sám sa posunkovú reč nejako zámerne neučil. Jeho rodičia sa posunkami dorozumievali, lebo mama mala nepočujúcich rodičov a tento spôsob komunikácie s manželom ovládala. Ich syn od nich postupne mnohé pochytil.
Časom sa tak dokázal dorozumieť aj so starými rodičmi a keď sa narodil jeho nepočujúci brat, pomáhal učiť posunkom jeho.
"Hoci to v prípade mojich rodičov spolovice neplatilo, je len málo pravdepodobné, že sa nepočujúcim rodičom narodí nepočujúce dieťa." pokračuje Róbert.
"Tento genetický problém sa vyskytuje v skokoch. Môže sa rodiť päť generácií zdravých detí a potom jedno nepočujúce. Rodičia sú prekvapení, no pátraním do minulosti zistia, že nejaký ich predok bol sluchovo postihnutý.
Nechcú zdravé deti
Nepočujúci nemajú radi, ak ich zdravá väčšina nazýva hluchými, rsp. hluchonemými. Podľa Róberta je to ako s pomenovaním neger. Tiež bolo kedysi celosvetovo používané, no skúste teraz v Amerike povedať černochovi neger. Minimálne sa urazí.
"Na Slovensku boli ústavy pre hluchonemých, ale nepočujúci tento výraz nikdy nemali radi. V prvom rade, slovo hluchý pomenúva niečo iné. Napríklad, ak sa žena opýta manžela, či je hluchý, ak nesplnil jej pokyn, nech umyje riad," vysvetľuje Róbert s úsmevom.
"Aj nepočujúci môže nepočujúcemu naznačiť, či je hluchý. Ale ak zdravý povie o nepočujúcom, že je hluchý, je v tom slove niečo urážlivé. Navyše, sluchovo postihnutí nie sú nemí. Vedia vydávať zvuky, len majú problém naučiť sa rozprávať. Keby počuli, naučia sa."
V ostatných rokoch sa udomácňuje pomenovanie nepočujúcich s veľkým N.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
