Papučová kultúra dostala v sobotu večer poriadne na frak. Desaťtisíce ľudí už v preplnených uliciach centra mesta dlho neboli. Obsadili aj Jazero, kde sa konala jedna časť tejto populárnej akcie.
KOŠICE. Biela noc sa premiérovo uskutočnila v Paríži v roku 2002 a odvtedy „expandovala“ do mnohých významných miest v Európe alebo USA.
Ide vlastne o medzinárodný umelecký projekt, ktorého cieľ je od súmraku až do východu slnka priblížiť ľuďom súčasné formy umenia aj netradičné, nepoznané a významné miesta.
Návštevníci v Košiciach dostali festivalovú mapku, ktorou sa mohli inšpirovať a ísť na tie miesta, ktoré ich najviac zaujímali.
Na výber dostali predstavenia z oblasti hudby, divadla, tanca, filmu a množstvo zvukových, svetelných, priestorových alebo interaktívnych predstavení.
Ako to počas košickej Bielej noci 2015 vyzeralo, sa dozviete z nasledujúcej fotoreportáže.
[content type="avizo-clanok" id="8024508" url-type="sme-article" title="Prinášame aj fotogalériu" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/56/5692765/5692765.jpeg?rev=2"][/content]
Hrajúca harfa
Už od začiatku Bielej noci k nej prúdili davy Košičanov, ktorí si ju chceli „ochočiť“ tak, aby hrala, ako ju oni stimulujú.
Väčšinou z nej tóny vyludzovali školáci, no žiaden J. M. Jarré alebo Mike Oldfield z toho, pochopiteľne, nebol.
Práve výber hudby bolo to, čo dospelí návštevníci celkom nepochopili.
„Nám sa to páčilo, ako sa menili tie svetlá a my sme mohli prstami meniť ten zvuk. Keby nebola za nami taká tlačenica, zahrali by sme si ešte dlhšie,“ povedali nám kamaráti Miško a Juraj z košického Severu.
Bežci v akcii
Na nedeľňajší Medzinárodný maratón mieru už v predstihu navnadili návštevníkov Bielej noci svetielkujúci bežci. Zaujali aj Moraváka Honzu z obce Valašské Klobouky, ktorý v rámci výmenného programu Erasmus študuje v Košiciach.
„Ja behať síce nechodím, no táto myšlienka, a ešte aj tu pri jazere, sa mi veľmi páči. Celá Biela noc je super, teším sa, že tu môžem byť. Každému u nás budem odporúčať, aby prišiel do Košíc a spoznal ich.“
Srdiečka na Vodnej ulici
Deviataci zo ZŠ Kežmarská ich vytvorili pre dcéru svojho triedneho učiteľa.
„Sme tu deviati z našej triedy. Chodíme po rôznych atrakciách. Ani neviem, ako nám to napadlo, ale keď sme videli, že to tak pekne svieti na stene, zdalo sa nám to také milé a inšpiratívne. Venujeme ich Julke,“ usmievali sa na nás počas Un real time, čo bol oficiálny názov interaktívnej videoprojekcie na Vodnej.
Aj z Tasmánie prišli hostia
Hlavnú ulicu pri Dolnej bráne obsadili nevšední narušitelia, rodinka monumentálnych zajacov z austrálskej Tasmánie.
Už od svojej inštalácie sa stali pre Košičanov doslova pútnickým miestom, pri ktorom sa pristavovali a fotili s týmito XXL bylinožravcami. Tak to bolo aj v prípade dvoch zaľúbencov.
„Chceli sme mať spoločné foto so zajacom, ale nejako to svetelene nevyšlo. Uvidím, či si ho necháme. A neviete náhodou, kde dostaneme tie mapky, aby sme vedeli, kam ešte máme ísť? Hľadáme ich už polhodinu,“ spýtali sa nás.
Svietiaca tráva v Mestskom parku
Obyvatelia najlepšej adresy v Košiciach zažili ďalšie zhromaždenie občanov, ktorí tentoraz nenadávali na predražené CT-čko, ale vychutnávali si najmä pobyt medzi steblami ozrutnej trávy.
Tá v Mestskom parku narástla až do výšky 120 cm, a preto sa tam najmä detičky mohli cítiť ako v bludisku.
Svetelná inštalácia Mechanické pole sa podľa jej autora Vincenta Leroya pohybovala niekde medzi poéziou, technológiou a slobodou ducha.
Sviečky na Hrnčiarskej
Expozícia v uličke remesiel pripadala mnohým Košičanom ako trochu predčasnú spomienka na Pamiatku zosnulých. Niektorí ju vítali, iní jej nerozumeli.
„Asi som už trochu staršia na toto alternatívne umenie, ale fakt neviem, čo je výnimočné na týchto sviečkach. Už tá svietiaca tráva bola na rozhraní, no toto určite nie,“ povedala nám Martina Lukáčová.
Vysvietený Dóm svätej Alžbety
Celú Hlavnú a priľahlé ulice brázdilo množstvo Košičanov, putujúc za vyhliadnutými atrakciami. Jednou z nich bol aj rozsvietený Dóm svätej Alžbety, ktorý sa len výnimočne otvára pre verejnosť aj počas večerných hodín.
Najväčší záujem bol o vstup do severnej veže katedrály. Odmena pre tých, čo vydržali stáť aj vyše hodinu v zhruba stometrovom rade, boli nádherné výhľady na mesto.
Foto k článku: Judita Čermáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
