Zákon krvi je o láske Nemky a Žida a šialenej ideológii, ktorá má všetky páky na to, aby ju prekazila.
V centre pozornosti spisovateľky však nie sú Židia, ani koncentračné tábory.
„Kniha je o Nemcoch, je o tej druhej strane mince. Veľká časť je venovaná problematike domovov organizácie Lebensborn. Konkrétne jedného v dedinke Steinhöring. Mladá Nemka Eliza sa v Košiciach nešťastne zamiluje do Žida Daniela a po návrate domov musí aspoň naoko hrať podľa nemeckých pravidiel. Je to o tom, ako všetko okolo seba vníma, prežíva, akých ľudí stretne, aký to bude mať na ňu vplyv,“ objasňuje Michaela.
Naznačuje, že čitateľ sa vďaka knihe dostane do Sanatória pre chorých a slabomyseľných, či do spomínaného domova Hochland v Steinhöringu a na kratučký čas aj do koncentračného tábora Dachau.
„V knihe som sa snažila okrem iného poukázať na fakt, že ani Nemci to nemali jednoduché. Aj oni prechádzali určitou selekciou vlastného režimu... V knihe však spomínam aj únosy detí a ich následnú germanizáciu.“
Zasiahne osud
V poradí už treťom titule z jej pera je dominantný motív láska.
„Zatiaľ to tak vychádza. Najprv vymyslím tému, potom dvoch ľudí a napokon všetko ostatné okolo toho. (Úsmev.) Baví ma písať týmto štýlom, ale nevylučujem, že možno v budúcnosti sa to zmení.“
V predošlých knižkách autorky bola silno prítomná rovina fantasy.
„Mysticizmus mi nechýbal ani tu, lebo aj v tejto knihe je svojím spôsobom zastúpený svet medzi nebom a zemou. Príbeh sa začína v Mníchove v roku 1980. V starej vile neďaleko Mníchova žijú tri ženy rôznych generácií. Vnučka Laura objaví v dome denník a odhalí nielen zabudnutú izbu ukrytú za obrazom, ale pohnutú minulosť vlastnej rodiny, o ktorej sa doma nehovorí. Zvláštnym riadením osudu sa ocitá v Košiciach v roku 1938, kde sa začína rozvíjať Elizin príbeh.“
Fakty i fantázia
Vzniku knižky predchádzalo dlhodobé štúdium historickej literatúry, a to nielen, čo sa týka organizácie Lebensborn.
„Mám veľmi živú predstavivosť a vyslovene ma bavilo predstavovať si, ako vyzerali v tom čase Košice. Veľmi mi v tom však pomohli aj dve vzácne brožúrky, ktoré mi požičal pán Milan Kolcun, vydané v lete roku 1938 v Košiciach, ktoré boli akési bedekre. No a potom už stačilo len pustiť fantáziu na špacír,“ dodala spisovateľka, ktorá nemá problém tvoriť pri dvojročnom dieťatku.
„Moja Julianka je veľmi zlaté dieťa. Niekedy cez deň, keď ma kopne múza, sa pri mne pekne hrá a ja môžem písať. Potom však zistím, že obrátila obývačku hore nohami. Preto radšej píšem vtedy, keď spí. (Smiech.)“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
