To zlato, ktoré zavesili na krk slovenskému vzpieračovi Matejovi Kováčovi na európskom šampionáte do 23 rokov v litovskej Klajpede bolo ešte horúce, keď nám volal šéf Slovenského zväzu vzpierania Pavol Mutafov, že košický odchovanec (momentálne člen VŠC Dukla Banská Bystrica) triumfoval v dvojboji i v nadhode (v trhu bol strieborný) v hmotnostnej kategórii do 105 kg.
KOŠICE. Pre slovenské vzpieranie, ktoré momentálne prežíva dosť zložité obdobie, je to veľmi cenný úspech, pre 23-ročného siláka sú však mimoriadne cenné aj tie kilá, ktoré v Klajpede v dvojboji nadvíhal, lebo vylepšenie osobného rekordu o 9 kilogramov (z 377 na 386) sa vo vzpieračských kruhoch nevidí každý deň.
Musí ísť výkonnostne hore
Čo si Matej Kováč cení viac, zlato z majstrovstiev Európy, alebo to rapídne navýšenie osobáku?
„Uf, ťažká otázka,“ zamyslel sa európsky šampión.
„Z krátkodobého hľadiska si viac cením zlato z majstrovstiev Európy, lebo som na to trénoval celý rok, sústredil som sa najmä na tento šampionát, ale z dlhodobého hľadiska je asi pre mňa cennejšie to zlepšenie osobného rekordu, lebo keď chcem niečo vo vzpieraní dokázať, musím ísť výkonnostne hore. Trošku som vybehol hore už minulý rok, zhruba o desať kíl. Mal som natrénované na 375 kilogramov, ba na tréningu som dokázal dať dokopy aj 380 kilogramov, a vedel som, že v súťaži to môže byť ešte o jeden či dva kilogramy viac. Som veľmi rád, že v skutočnosti to bolo ešte lepšie.“
A keby bol ešte lepší aj trh... Lebo Matej si v tejto disciplíne trúfal na 175 kg. Platný mal však iba pokus na 170 kg.
„Veru, keby som dal tých 175 kilogramov, bolo by to v dvojboji 391 kíl, a to už je veľmi pekné, s tým by som bol veľmi spokojný. Vidíte, vo vzpieraní sa stačí posúvať o pár kíl, a keď sa zlepšíte o päť či desať, už sa dá pomýšľať na dobré umiestnenie aj na iných súťažiach... Ja som mal v trhu dobre natrénované, a myslel som si, paradoxne, že trh bude v Klajpede lepší ako nadhod. Cítil som sa aj na tých 175 kilogramov, mal som v pláne, že to určite dám, lenže pri rozcvičke to bolo technicky veľmi zlé...“
Stopäťka mala kvalitu
Zlato v dvojboji (o 1 kilogram) mu zaručil nadhod, v ktorom si zlepšil osobák o úctyhodných 7 kilogramov (na 216 kg) a získal na celkovo strieborného Poliaka Samoraja 6 kíl.
Po presune obhajcu titulu, Lotyša Plesnieksa, do vyššej kategórie, bol Jaroslaw Samoraj jedným z najvážnejších kandidátov na zlato, ale siahali po ňom, okrem Mateja Kováča, aj iní borci zo vzpieračsky vyspelých krajín.
„V tejto kategórii tam boli, okrem Lotyša Plesnieksa, všetci borci, ktorí štartovali na európskom šampionáte aj vlani. Rus, Poliak, Ukrajinec, Litovec, bol tam zástupca každej zo silných vzpieračských krajín, takže stopäťka mala svoju kvalitu.“
Školu chce dokončiť
Veková kategória do 23 rokov, na ňu bude mať Matej Kováč len tie najpríjemnejšie spomienky, z troch európskych šampionátov si priniesol domov medaily.
„Samozrejme, v dvadsaťtrojke boli úspechy, ale v tejto kategórii už končím, a chcem sa presadiť aj vyššie. Celý tréningový systém je zameraný na to, aby som robil výkony o také dva-tri roky...“
Ale olympiáda v Riu je už o necelý rok... A experti naznačujú, že Matej Kováč by tam predsa len mohol štartovať, aj keď Slovensko na tímovú miestenku už asi nemá nárok.
„Na majstrovstvách sveta v Houstone bude tímová kvalifikácia, kde už prakticky nie je veľká šanca získať pre Slovensko olympijskú miestenku, ale jednotlivci si ju ešte môžu vybojovať v európskej kvalifikácii, podľa umiestnenia v renkingu. Nárok však bude mať len prvý v redukovanom poradí, a keďže v stopäťke bude určite aj Lotyš Plesnieks, je to trošku prúser,“ povzdychla si naša, asi jediná, olympijská nádej.
„No keď chceme byť v Riu, musíme získať tú miestenku. Bude to problém, ale nie je to nereálne. Neviem, ako to dopadne, či na olympiáde v Riu budem alebo nie, ale v hlave mám skôr rok 2020, keď budú olympijské hry v Tokiu. Viem, na čo mám, viem, čo z toho môže byť,“ vraví Matej Kováč, ktorý pre športovú kariéru obetoval aj školu (štúdium ekonómie na UMB v Banskej Bystrici), aspoň dočasne.
Nebude to ľutovať, keď tam, trebárs o desať rokov, nebude už návratu?
„Školu by som veľmi chcel dokončiť, ale moja priorita je vzpieranie. Prvé dva ročníky mám urobené, a tie predmety mi azda uznajú. Štúdium na vysokej škole sa dá obnoviť, aj po dlhšom čase. Mám spolužiaka, ktorý tak urobil po dvadsiatich rokoch...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
