Do MMM som vstúpil v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa na bývalom krajskom orgáne telesnej výchovy a športu uvoľnilo miesto vedúceho športového oddelenia.
Tu boli moje prvé stretnutia s legendárnym „Béla báčim“ inžinierom Bukovským. Poznal som ho ako zanieteného, charizmatického stúpenca svojho najväčšieho košického objavu z roku 1924 – maratónu. Bol výborným organizátorom. Obklopoval sa dobrými spolupracovníkmi.
Nedá mi nespomenúť dvoch, ktorí pri maratóne zostarli o pár desiatok rokov. Môj rovesník František Kapcár (92) ešte aj vlani svojimi skúsenosťami pomáhal v centre organizátorov. Vlani bol odmenený Cenou mesta Košice. Tohto roku sa však pri maratóne už neobjavil.
Môže za to ťažký životný rodinný okamih – odchod najvzácnejšej osoby, milovanej manželky. Tou druhou postavou pri maratóne je štartér inž. František Hrušovský (85). Strávil pri maratóne pol storočia. Pištoľ mu nikdy nezlyhala.
Prvou úlohou, ktorou ma pán Bukovský poveril, bolo zabezpečenie medailí v kremnickej mincovni a vyhotovenie prvého odznaku MMM. Návrh som nijaký nemal. Minciarovi som však načrtol trojuholníkovú vlajočku v mestských farbách s tromi prekríženými krúžkami a v nich tri emká. Dole sme dali ešte miesto konania Košice a o pár týždňov odznaky boli realitou.
V roku 1959 som absolvoval celú trať po prvýkrát. Na motorke, pohyboval som sa okolo čela pretekov. Na trati bolo potrebné sledovať, či sa niektorý bežec „nepomýli“ a neodbočí do protismeru ešte pred obrátkou. Raz sa tak skutočne stalo a vinníka odhalili štartéri.
Títo po výstrele nasadli do auta a konvoj sledovali. Na diaľku zbadali čudné správanie pretekára. Zastal, viazal si šnúrky na obuvi a rozbehol sa predčasne ku Košiciam. Jeho číslo v Seni nezaznamenali. Bola z toho diskvalifikácia, ale aj hanba.
Pri cieli maratónu sme mohli stretať aj ďalšiu reprezentantku atletiky. Monika Kočišová-Kropáčová naháňala už pred pretrhnutím pásky svoju „obeť“ s vavrínovým vencom. Raz víťaz zrýchlil natoľko, že sa jej to skoro nepodarilo. Monika bola v aktuálnom čase najväčším slovenským talentom na 800 m. Dala však prednosť štúdiu a neskôr úspešnej kariére na lekárskej fakulte.
Záverom ešte jedna úsmevná udalosť. V atletickom oddiele TJ VSŽ sme mali profesionálneho trénera. Jeho amatérskou záľubou bolo filmovanie. Rozhodol sa natočiť čo-to aj na maratóne a prezentovať svoje dielo na pomaratónskom posedení v Slovane.
Pracoval s rutinou, rýchlo, ale aj trochu v strese. Dielo sa podarilo. Bez predbežného preskúšania aj premietania. Iba bežci sa hýbali trochu čudne, nohami smerovali dohora a hlavami do centra zeme...
Autor: Bartolomej Gurský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
