Na Bankove sa už ťaží. Baňa bude ekologická, sľubuje vedenie

Žiadny prach, hluk či dym, ako si to pamätajú Košičania, baňa bude plne ekologická, sľubuje jej vedenie.

KOŠICE. Surovinu budú spracovávať asi 300 metrov pod zemou aj s využitím energie z obnoviteľných zdrojov. Úzka spolupráca s Technickou univerzitou v Košiciach s vytvorením podmienok pre vedeckovýskumné práce i vytvorenie banského múzea. Také sú plány bane, o ktorých sme sa rozprávali s riaditeľom spoločnosti Magnimex, s. r. o., Pavlom Gombíkom a hovorcom bane Bankov Petrom Šnajdárom.

Od mája máte povolenie ťažiť magnezit. Kedy reálne začnete s ťažbou?

– Intenzívne na tom pracujeme a všetky kroky vedieme k tomu, aby to bolo čím skôr. Reálne už nejaké vzorky boli vyťažené. Spolupracujeme najmä so Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra, pre ktorý sme vyťažili vzorky magnezitu. Chcem ubezpečiť a upokojiť Košičanov, že aj keď sa začne ťažiť, oni to vôbec nebudú vnímať.

Už sa teda ťažba začala?

– V treťom štvrťroku boli vyťažené spomínané vzorky na riešenie Štátnej výskumnej úlohy magnezitu a takisto sme aj my potrebovali vzorky magnezitu pre riešenie nových výrobkov z oblasti výživových doplnkov pre domáce a lesné zvieratá, vzorky ekologických stavebných materiálov, energeticky úsporných farieb, prípadne ekologických sorbentov pre čističky odpadových vôd.

V bani sa roky neťažilo, aké investície odhadujete na obnovenie banskej činnosti?

– To, čo sa ide teraz spúšťať, má iba dva spoločné body s pôvodnou prevádzkou. Nerastná surovina, ktorá tu je, a lokalita. Je to dvanáste najväčšie ložisko magnezitu na svete. To, čo bolo v minulom storočí, sa nedá ani porovnať s terajšími zámermi a dosť málo zastaraných vecí sa dá použiť na novú modernú prevádzku. Znamená to nové technológie, zariadenia a prerobenie všetkých technických prevádzkových zariadení napríklad z dieselového pohonu na elektrický. Ak si niekto myslel, že baňa Bankov spí, nie je to pravda. Celkové investície je teraz pomerne veľmi ťažké odhadnúť, ale budú rádovo niekoľko desiatok miliónov eur.

Povolenie na ťažbu prichádza takmer po 20 rokoch. Ako dlho ste sa oň snažili?

– Pracujeme na tom zhruba 15 rokov, ale prvých päť rokov sme totálne tápali, lebo sme chceli nadviazať na to, ako baňa v tom čase pracovala. Ale skoro sme si vylomili krk, nakoniec sme zistili, že najväčšiu tragédiu by sme spáchali, keby sme obnovili tú zastaranú ťažbu, lebo tým pádom by nás to pochovalo. Nevedeli by sme nič urobiť s energetikou, ekonomikou a v neposlednom rade ani s ekológiou. Boli sme donútení nájsť najnovšie svetové prístupy k tejto problematike.