Presne pred 37 rokmi ukončila tragická havária električky č. 6 životnú púť deviatim ľuďom a mnohým z vyše 200 cestujúcich ju navždy poznačila. Prežité traumy sa ukrývali v hlbokej intimite rodín. Až po roku 1989 sa v médiách začali oživovať spomienky na hrôzu tohto dňa emotívnymi výpoveďami priamych účastníkov aj najbližších obetí. Objavili sa aj vyjadrenia vtedajších kompetentných, ktorí neustále pripomínali fatálne zlyhanie vodičky. Za celý ten čas sa neobjavil nikto, kto by verejne prehovoril za ňu. Ona nemohla. Marta Lileková odišla z tohto sveta krátko po prevoze do nemocnice aj s pečaťou vinná. Až teraz...

KOŠICE. Havária električky smrti č. 6 je najväčšia tragédia v dejinách mestskej hromadnej dopravy v Košiciach.

Stala sa ráno pred ôsmou hodinou 30. októbra 1978. Súprava dvoch vozňov 229 a 298 pri schádzaní z kopca od novej nemocnice k Amfiteátru nabrala veľkú rýchlosť, prešla popri zastávke, v pravotočivej zákrute za ňou sa vykoľajila, prvý vozeň sa prevrátil na ľavý bok, prešla cez cestu a zastavili ju až stromy.

Tam sa prevrátil na bok aj zadný vozeň.

Zo záverov policajného vyšetrovania vyplynulo, že vinníčka tejto hrôzostrašnej nehody bola vodička – 26-ročná Marta Lileková.

Seba i ďalších ôsmich cestujúcich mala pripraviť o život „nepremysleným konaním a nesprávnou technikou jazdy“.

Chce očistiť meno kolegyne

Pani Marie Guziová žila v tom čase v Košiciach. Pracovala v dopravnom podniku ako vodička električky. Len nedávno si zaobstarala počítač.

Keď surfovala po internete, natrafila náhodou aj na článok Korzára z roku 2008 pri príležitosti 30. výročia tejto tragédie.

Oživilo to jej smutné spomienky.

„Ja som onoho tragického dňa bola vodička električky, ktorá išla za električkou smrti. Rada by som očistila meno svojej kolegyne, ktorá zahynula tesne pred svojou svadbou,“ napísala nám pani Guziová.

Musela, aj keď nevedela, či nás to ešte vôbec bude zaujímať. Aj po tých dlhých rokoch ju stále trápia obvinenia, že Marta nijako nereagovala a zapríčinila nehodu.

Neverí, že bola vinná. A to napriek tomu, že z oficiálnych dokumentov vyplýva pravý opak.

Polícia: Vinníčka je vodička

V uznesení polície o zastavení trestného stíhania pre smrť vinníčky z 27. decembra 1978 sa píše: „Podľa výpovedí ľudí z električky vodička pri schádzaní kopcom nechala plne zaťaženú električku dosiahnuť maximálnu rýchlosť, neskoro reagovala na vzniknutú situáciu a keď zistila, čo sa deje, konala nepremyslene. Používala nesprávnu techniku jazdy, stláčala vypínače, ktoré na zastavenie vozidla neboli dôležité a neupozornila cestujúcich ani na možnosť použitia záchrannej brzdy. V dôsledku jej konania dosiahla súprava rýchlosť 77,5 - 85,9 kilometra za hodinu a prevrátila sa.“

Ďalej sa tam uvádza, že „pri skúške bŕzd bolo dokázané, že na vozni 229 účinkovali minimálne tri zo štyroch brzdných elektromagnetov. Bolo dokázané, že v čase nehody fungovali minimálne dve z troch bŕzd a pri správnom spôsobe brzdenia sa vykoľajeniu električky dalo zabrániť“.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež:Jeřábek: Aj ja som zažil neovládateľnú električkuČítajte 

Znalec: Nebrzdila

V médiách sa vyjadril aj súdny znalec Alojz Taraba, ktorý vypracovával posudok o tragédii.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári