Keby to však sami zažili, úsmev by ich prešiel, tvrdia učitelia.
KOŠICE. Dnešní mladí často dostávajú informácie od babičiek, podľa ktorých za komunistov nebolo až tak zle, lebo ľudia mali sociálne istoty, hoci neboli dodržiavané základné ľudské práva a sem-tam niekoho preto, že niečo povedal, zavreli, či „padol“ na hranici.
Tak vnímajú optiku súčasnej mládeže jej učitelia dejepisu, ktorí ju učia aj o dianí spred 26 rokov.
Počúvajú babky, nie rodičov
Dejepisárka zo základnej školy, kde majú november v 9. ročníku, to vidí tak, že rodičia sa s deťmi o nežnej nerozprávajú, alebo sami vedia málo, lebo boli vtedy deťmi.
„A mnohí starí rodičia vnúčatám vykladajú, ako bolo dobre, lebo každý mal prácu, neboli také problémy s Rómami a majú pocit, že za rovnaké peniaze si vtedy v obchode kúpili viac ako teraz,“ opisuje učiteľka, ktorej rodičia boli za komunizmu prenasledovaní.
„Nám v roku 1968 hádzali cez okno do bytu kamene zabalené v papieri s odkazom: Tvoje deti zomrú! Mala som tetu v Amerike a keď sme so SĽUK-om chodili do zahraničia, celý súbor kvôli mne tri hodiny čakal na hraniciach, lebo mi kontrolovali kufor tak, že i zubnú pastu mi vytláčali z tuby, či v nej nemám skryté doláre.“
Spieva budovateľské songy
Aj príkladmi zo života sa snaží deťom opísať, aká to bola doba.
„Aby pochopili, akí sú šťastní, že sa môžu slobodne vyjadrovať bez rizika väzenia alebo 'zmiznutia', môžu cestovať, nie je cenzúra, sú garantované ľudské práva a učitelia ich v škole nebijú trstenicou.“
Vraví, že najlepšie pedagogické výsledky dosahuje spievaním budovateľských songov.
„To boli 'šílené' pesničky, keď ich deviatakom spievam na hodine, strašne sa smejú a tlieskajú. Pri socialistickom realizme zas ako prvé kreslím na tabuľu traktor.“
Petr Placák: Komunisti sa mali po revolúcii zakázaťČítajte
Pomáha si aj pomarančami
Dejepisárka Gymnázia Poštová Judita Petreková učí o 17. novembri v 3. ročníku a podrobnejšie vo štvrtom na voliteľnom predmete.
„Naši študenti majú vedomosti aj cez atmosféru nežnej revolúcie – poznajú mená, skladby ako Sľúbili sme si lásku, Kubišová, Kryl. Ťažšie je pochopiť, čo bola železná opona, ako mal človek z nekomunistickej rodiny obmedzený prístup k vzdelaniu či práci.“
Tiež si na hodine pomáha aj autentickými príbehmi zo života.
„Napríklad v obchode dostali o druhej poobede pomaranče, ale predavač mi povedal, že ich môže začať predávať až o pol štvrtej, keď všetci prídu z práce. Všetci sme sa potom museli postaviť do radu a čakať, či a koľko sa mi ujde. A keď šiel manžel v novembri 1989 na zhromaždenie k vedeckej knižnici, bála som sa, že za to, že slobodne vyjadrí názor, skončí vo väzení.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
