Vražda na polnočnej omši
V dedine Buzica (Abovská župa) sa už tradične zišlo počas sviatkov miestne obyvateľstvo na polnočnej omši a ako tomu už býva zvykom nie celkom v triezvom stave. Takto to bolo aj s dvomi mládencami, ktorí si už dlhšiu dobu nevedeli prísť na meno. Keď sa obaja dostali do blízkosti oltára, strhla sa medzi nimi hádka a šarvátka. Na to jeden z nich, ktorý bol pastierom, vytiahol nôž a vrazil ho svojmu sokovi priamo do hrude. Nešťastník bol na mieste mŕtvy.
(Felvidéki Közlöny, 29.12.1880)
Sviatočná ruvačka
Sväté vianočné sviatky sa nemohli skončiť bez toho, aby podgurážení čeľadníci neobetovali na deň sviatku pokoja a lásky menšiu bitku. Obzvlášť veselí život bol na predmestí, kde miestni siláci usporiadali malú šarvátku. Dôvodom narušenia sviatočnej atmosféry pritom nebol bobáľkami pokazený žalúdok. Spokojný zostal nakoniec ten, ktorý najlepšie znášal pästný súboj. Väčšie výtržnosti však v meste nikde neboli, a tak aj policajti si mohli sviatky užívať vo väčšom pokoji. Zopár opilcov síce strážcovia zákona previezli do basy, ale to len preto, aby sa nič nepovedalo. Predsa poriadok musí byť - za každú cenu!
(Abaúj-Kassai Közlöny, 29.12.1905)
Vianočný sviatok v epidemickej nemocnici na Skladnej ulici
Veľmi dojímavý sviatok zažili pacienti epidemickej nemocnice na Skladnej ulici. Ako keby sa týmto dňom ich ťaživý pocit s nutnej izolovanosti vyvolanej chorobou úplne vytratil. Vianočný večer bol rodinným sviatkom prítomných. Smutné bolo len to, že hostí medzi seba privítať nemohli. Okolo tisíc chorých, ktorí neboli pripútaní k lôžku, sa zišlo k tomuto účelu nádherne vyzdobenom baraku s prekrásnym vianočným stromčekom. Po skončení kolied z úst miestneho spevokolu, mal krátky ale o to dojímavejší príhovor veliteľ nemocnice doktor Pollák, ktorý nezabudol spomenúť ani spolubojovníkov na fronte. V príhovoroch pokračoval nadporučík dr. Varga, ktorý vítal prítomných vojakov v maďarskom jazyku, porovnajúc minuloročné Vianoce s tými dnešnými a končiac svoju reč vyzdvihnutím obetavosti košickej verejnosti. Poľný kaplán Ján Lacza sa prihovoril slovensky a ocenil veľkosť a význam vianočných osláv chorých vojakov.
Veľkú zásluhu na úspechu celej tejto oslavy má poručík Neumann, ktorý skutočnou oduševnenosťou pracoval v záujme chorých vojakov. Jeho agitáciou sa vyzbieralo v peniazoch takmer 2000 korún a tiež mnoho ďalších darov. Poručík Neumann urobil všetko preto, aby vznešený sviatok prebehol v dôstojnom duchu, čo sa mu aj úplne podarilo.
(Felsőmagyarország, 27.12.1915)
Kdeže si, vianočný stromček!
Chodím mestom krížom-krážom. Legionárske námestie, kde každý rok vídam veľké skupiny stromčekov všetkých veľkostí i druhov. Bývajú tuná ušľachtilé, štíhle smreky i jedle, vyrastené rovno k nebu a majúci vzhľad bujných šuhajov, i malé, prikrčené stromčeky, rozložitých, riedkych konárov, stromčeky chudobných detí, nenáročné, pravé symboly chudobného zrodenia Spasiteľa. Ale toho roku? „Nič nezrieť tuná, čo družilo sa k detským snom a hrám“, aby som zvolal tak s básnikom. Pusté je námestie a už v sobotu túlavé zraky detí i žien darmo hľadali stromček. Neprišli toho roku žiadne. Snáď lanský trh vyplatil sa špatne priekupníkom, snáď ťažko získavali toho roku stromčeky od bývalých dodávateľov. Niet stromčeka, niet poézie Vianoc, niet snehu, nieto ani rýb a tie, čo sú... hrozí sa, milá gazdinka! Kčs 22 za kilo a ryby drobné. A tak mnohá domácnosť bude bez stromčeku a bude tiež bez rýb.
(Slovenský východ, 24.12.1924)
Cez sviatky zavítalo do košických kín a kaviarní tisíce ľudí
O tom, aké neveselé boli tohtoročné vianočné trhy, sme už písali. Nedostatok peňazí zanechal svoju pečať na celom meste. Najlepšie by o tom vedeli rozprávať naši obchodníci. Snáď ešte nikdy predtým neboli vianočné trhy tak smutné ako tie dnešné.
Naproti tomu oba vianočné dni priniesli zábavným podnikom veľmi priaznivú zhodu okolností. Nepriaznivé, studené a hmlisté počasie zlákalo ľudí do uzavretých priestorov. Všetky naše kiná a kaviarne doslova praskali vo švíkoch. Podľa odhadov v Košiciach počas dvoch vianočných dní bolo v štyroch miestnych kinách približne 9-tisíc priaznivcov filmu, divadlo zaznamenalo vyše 3-tisíc návštevníkov a do troch kaviarní na Hlavnej ulici a dvoch na Mlynskej zavítalo za celý deň zhruba 5–tisíc ľudí. Sťažovať sa nemohli ani bary. V troch košických baroch sa zabávalo mnoho stoviek ľudí a v každom jednom sa fľaše šampanského otvárali jedna radosť. Ľudia sa zabávali počas týchto Vianoc o čosi smutnejšie ako po iné roky, ale s nádejou, že tie nasledujúce budú lepšie.
(Friss hirek, 28.12.1929)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
