Vianoce sú časom radosti a veselosti. Deti ich milujú. A či to chceme, alebo nechceme priznať, tak my, dospelí, vlastne tiež. Vôňa pečiva, ryba, kapustnica, vianočný stromček. To sú klasické Vianoce, ako ich pozná väčšina z nás. Nie je to však rovnaké všade na svete. Európu tentoraz vynecháme, pozývame vás na malú svetobežnú sondu po oslavách Vianoc v iných krajinách sveta.
USA. Spojené štáty sú zmesou rôznych kultúr a národností, preto i vianočné zvyklosti sú rôzne. Američania kladú väčší dôraz na oslavu 25. decembra, na tzv. Christmas Day, keď sa zídu pri večeri pripravenej z moriaka. Druhý deň, čo je u nás 2. sviatok vianočný, sa v Amerike neoslavuje. Vianočný stromček však v Amerike zdobia už niekoľko týždňov pred Vianocami. Darčeky nosí deťom Santa Claus.
Mexiko. Vianočné zvyky majú korene v období španielskej kolonizácie. V Mexiku má zvláštny význam obdobie nazývané ako posadas, ktoré trvá 9 dní pred sviatkami. Posadas sa dá voľne preložiť ako prístrešie. Je symbolom putovania svätej rodiny do Betlehema.
Až po skončení tejto púte, teda na Vianoce, môžu Mexičania slobodne oslavovať. Deti milujú vianočnú hru pinata. Pinata je papierový alebo hlinený panák, ktorý môže mať podobu zvieraťa, škriatka či hviezdy a je naplnený cukríkmi a drobnými darčekmi.
Je zavesený zo stropu a úlohou dieťaťa je zasiahnuť ho a rozbiť so zaviazanými očami. Ak sa to niektorému z detí podarí, všetky poklady sa vysypú na zem a potom je len na účastníkoch hry, aby pre seba ukoristili čo najviac.
Mexická vianočná hra pinata. Panáka treba rozbiť a pozbierať sladkosti. Foto: archív
Venezuela. Je dobrým zvykom po skončení polnočnej omše absolvovať druhú večeru. Hallacas je typickým pokrmom - pozostáva z placky z kukuričnej múky, hovädzieho, bravčového a kuracieho mäsa a, samozrejme, mnohých druhov korenín.
Kolumbia. Vinočná sezóna sa spúšťa 7. decembra zapaľovaním sviečok. Sviatky trávia spoločne, spievajú koledy a spoločna sa modlia k Márii, Jozefovi a Ježišovi.
Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, aj susedia a kamaráti, aby si tradičnou pečenou morkou vychutnali sviatky pohody. K tradícii patrí aj to, že na Vianoce má skoro každý na sebe niečo nové, akoby novou vecou obnovili svojho ducha.
Peru. Peruánci sú zvyknutí skrášľovať kostoly a domovy jasličkami, nacvičovať tance a hry, variť tradičné jedlá. Počas týždňa Vianoc organizujú „chocolatadas“, čo vlastne znamená podarovanie šálky horúcej čokolády a možno aj malého darčeka chudobným deťom.
Brazília. Brazílčania si potrpia na bohatú vianočnú večeru, tzv. Ceia de Natal (večera zrodenia). Na stole nesmie chýbať plnená morka, šunka, nelúpaná ryža a obložené misy s ovocím a zeleninou.
Juhoafrická republika. Vianoce sú cez letné prázdniny a prázdninová sezóna vrcholí práve počas nich. Na oslavách vo väčších centrách býva aj takzvané koledovanie pri sviečkach a rôzne vystúpenia. Domovy Juhoafričanov sú ozdobené borovicovými halúzkami a všetci majú doma ozdobené vianočné jedličky, pod ktorými sú pripravené darčeky pre deti.
Na Štedrý večer si niektoré deti zvyknú zavesiť aj ponožky na darčeky od otca Vianoc, Deda Mráza. Tradičná vianočná večera sa odohráva v podobe posedenia v prírode. Na stole sa objavuje moriak, pečené hovädzie mäso, biskupské chlebíky, žltá ryža s hrozienkami, zelenina, slivkový puding i prasiatka. Poobede zvyknú rodiny chodiť do prírody, kde si užívajú letné slnko.
Namíbia. Kmeň Herero používa kožu zabitého vola alebo kozy - obrátia ju srsťou dole a rozprestrú pri „svätom ohni“. Muži potom na nej tancujú, čo by malo priniesť šťastie.
Maroko . Maroko je krajina zmiešaných kultúr a tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam, stretávajú sa tu moslimovia, kresťania, židia. Moslimovia Vianoce nemajú, podobným sviatkom je Sviatok obety. Tiež má korene v Biblii, v Starom zákone. Obetou je baránok, ktorého zarežú a zjedia. Na trhoch pred Vianocami predávajú vianočné stromčeky.
Benin. Benin leží v západnej Afrike. Býval francúzskou kolóniou, preto slávia vianočné sviatky. Malého Ježiška vítajú ozdobenou palmou. Na Štedrý deň, pred slávnostnou večerou, deti dostanú darčeky. Konzumujú sa talianske jedlá a nápoje.
Egypt. V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia - nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov.
Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na 1. vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov. Prinesú špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia.
Libéria. Palmy, z ktorých sa získava jedlý olej, ľudia ozdobia zvonmi a sú z nich vianočné stromčeky. V mnohých komunitách sa zaužíval ohňostroj.
Čína. Deti vyrábajú farebné papierové ornamenty (kvety, reťaze, lampy), ktoré sú súčasťou dekorácie a vianočnej výzdoby. Súčasťou osláv je dobré jedlo a nechýbajú ani ohňostroje. V porovnaní s Vianocami sa tu viac oslavuje príchod Nového roka, keď deti dostávajú pozornosť vo forme hračiek, oblečenia.
India. V tejto krajine nesúvisia Vianoce iba s kresťanstvom, všetci bez ohľadu na vierovyznanie ich uctievajú. Kresťania oslavujú sviatky klasicky, Indovia ich berú viac ako národný sviatok. Väčšina z nich chodí na miestne trhy, zdobia si domy, stromčeky.
Na niektorých miestach používajú namiesto klasického vianočného stromčeka ako dekoráciu listy banánovníka či manga. Toto všetko trvá iba pár dní. S predvianočnou atmosférou sa v Indii asi nestretnete. Indovia oslavujú sviatky každého náboženstva v krajine.
Filipíny. Jediným ázijským takmer čisto kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa na Filipínach začali už 15. decembra svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť.
Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme, a keď ho nenašla, musela sa uchýliť do maštale. Na záver omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu a dotvárajú biblickú scénu narodenia.
Filipíny – svätá omša. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Foto: archív
Japonsko. Napriek tomu, že v Japonsku je veľmi málo kresťanov, počas sviatkov si ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Darčeky nosí Hoteiosho, ktorý je podobný Mikulášovi. Najdôležitejším sviatkom je Oshugatsu - Nový rok, ktorý sa začína 1. januára a trvá sedem dní.
Na Silvestra Japonci upratujú príbytky a ozdobujú ich na nasledujúci deň. Potom sa oblečú do najkrajších šiat a hlava rodiny sa zodpovedne zhostí dôležitej úlohy. Do každého kúta nasype suchú fazuľu, vyháňa tak zlých duchov. Tretí deň v novom roku je dňom pokoja.
Príbuzenstvo ho trávi spoločne. Servírujú sa tradičné novoročné jedlá ako napr. Omochi - ryžový koláč alebo Osechiryori.
Autor: Spracoval: Róbert Bejda
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
