Vianoce v starých Košiciach

Vhodný darček pod stromček

Dňa 30. decembra príde do Košíc operný súbor Drašarovho olomúckeho divadla a ešte toho istého dňa zaháji svoju činnosť predstavením Predanej nevesty. Výprava jej je na výške takej, že ani lepšia nemôže byť.

Opernému súboru olomúckeho divadla predchádza najlepšia povesť a nemusíme ani uvádzať, že získal vavríny aj za hranicami našej republiky. Verejnosť košická hojnou návštevou dokáže, že chce v Košiciach divadlo mať a že ho zo všetkých síl bude podporovať.

Riaditeľstvo olomúckeho divadla vydá bloky po 15 hrách za prístupné ceny. Taký blok pod vianočným stromčekom bol by naozaj darkom príjemným a spôsobí iste mnoho radosti tomu, kto ním bude obdarovaný.

Nože, využite tejto príležitosti a hojným zakúpením týchto blokov dokážte, že podpora divadla nie je vám len planou frázou. Olomúcky operný súbor toho plnou mierou zasluhuje. Záznamy na bloky tieto prijímajú p. Václav Kostelecký a Munk a divadelná pokladnica.

(Slovenský východ, 25.12.1930)

Odkiaľ pochádza sviatok Vianoc?

Vianoce, to znamená svätá noc. Je to sviatok zasvätený narodeniu Pána 25. decembra. Keď ale skúmame bližšie, nenachádzame pre toto dátum žiadnej odpory v Novom zákone. Cirkev zaviedla vianočný sviatok až v 4. storočí.

Šlo o to vytlačiť pohanskú slávnosť slnovratu, ktorá na tú dobu pripadá a bol pred kresťanskou dobou hojne slávený. So slávnosťou slnovratu bola spojená oslava rodiaceho sa Slnka. Rimania mali svoj sviatok zvaný Saturnalie. Bola to podľa ich viery doba posvätená a tajomná.

Podobné povery sú ale známe už z našich zemi. Prostý ľud poznal aj u nás kúzlo svätého večera, kedy príroda oživuje, kedy hovoria medzi sebou domáce zvieratá a kedy sa človekovi odhaľuje budúcnosť.

Kresťanstvo dalo za tieto pohanské sviatky náhradu, ale súčasne oslavy prispôsobilo starým zvykom.

Časom sa k vianočným sviatkom pridávali rôzne nové zvyky, ktoré si dnes ani nevieme od tejto doby odmyslieť. Je to koleda, zdobenie vianočného stromku a kult jaslí.

O kolede sa ľudia navzájom prajú všetko dobré a za želania sa navzájom obdarujú. Hospodári, mysliaci na stav budúcej úrody, si prajú, aby na Vianoce mrzlo a bolo jasno. Skúsenosti získané po stáročia a dedené od generácie ku generácii, dali človeku poznať, že počasie na konci roku určuje hojnosť budúcej úrody.

Tieto skúsenosti sú zachytené v pranostikách ľudu: „Biele Vianoce, čierna Veľká noc“; „Svetlá koleda, plná stodola“, alebo „Jasné Vianoce, mnoho vína a ovocia.“

Pôvod zvyku mať na Vianoce stromček, nie je dávny. Je to indogermánsky kult zelene, ktorým sa má dať novému roku dobrý začiatok. Zo začiatku boli v domácnostiach vystavené len zelené konáre, stavanie stromku na stôl pochádza až z konca 17. storočia.

Osvetlený býval stromček zriedka, obecným zvykom sa to stalo až v 19. storočí. Kult vianočného stromku je stredoeurópsky. Zo strednej Európy sa čiastočne rozšíril na juh a na sever. V Itálii bol vianočný stromček ešte okolo r. 1900 niečím neznámym. Zo severských národov sú to najmä Angličania, ktorí si vianočné sviatky nevedia predstaviť bez stromčeka a bez rodinného tepla a intimity.

Vo Francii nie je Štedrý deň dňom rodinného sviatku, ale dňom veselosti, ktorá sa preťahuje dlho do noci. Piesňami a pitím vo verejných lokáloch sa tam oslavuje narodenie Kristovo, tiež tak u mnohých iných národov, napríklad v juhovýchodnej Európe.

(Slovenský východ, 24.12.1935)

Môj vianočný stromček

Vysoký je asi 12-14 metrov a naspodku je široký asi 4 metre. Je teda dosť rozmerný a predsa sa vmestí do mojej malej izbičky. Ja ho aspoň tam cítim, hoci stojí na námestí. Je pekne osvetlený žiarovkami rôznej farby a sneh na ňom je naozajstný, akoby páperový poprašok.

Ale pod tým stromčekom je zima. Ani stola prikrytého tam nieto. Je tam skrinka s malým otvorom, cez ktorý má prúdiť láska a súcit k opusteným, chudobným a i biednym. Všimli ste si už toho? Boli ste už pri tom stromčeku? Choďte k nemu! Pocítite v Štedrý svätý večer teplo okolo srdca a uspokojenie duše vašej. Ale nech si nikto nemyslí, že pre seba niečo prosím.

Nie. Ja dávam, lebo pracujem. Čo nemám, to je môj niekoľko sto kilometrov vzdialený domov, to sú nežné a láskavé slová mojej matky a ostatných domácich. No, ale i to mi bude nahradené, lebo dobrý človek, s ktorým som sa pred piatimi týždňami poznal, pozval ma na Štedrý večer do svojho rodinného kruhu.

Som teda spokojný, hoci môj veľký vianočný stromček stojí na námestí. Len aby všetci, s ktorými sa o ten stromček delím, boli spokojní...

(Slovenský východ, 24.12.1935)

Vianočný šport bez hokejistov?

Našim športovcom na Vianoce nepraje počasie. Po začiatočných tuhých mrazov sa razom veľmi oteplilo a tak nádeje na ľad sú veľmi malé. Hokej a korčuľovanie bude teda až po Vianociach.

Jediným z „originálnych“ zimných športov môže byť iba lyžovanie, pravda, aj to iba v tom prípade, že napadne sneh. Z masových športovcov by sa najskôr dal hrať futbal, ale už je na to neskoro, lebo futbalisti sú na zaslúženej zimnej dovolenke. Takto teda zostávajú iba stolnotenisti.

(Východoslovenská pravda, 23.12.1945)

Autor: Spracoval: Tomáš Ondrejšík