KOŠICE. Autor sa pri jej zostavovaní vrátil v čase do obdobia polovice 80. rokov, kedy texty vznikli.
„Vrátiť sa v čase k starším veciam a znova ich oprášiť, je vlastne už bilancovanie. Človek si uvedomuje, že už čosi prežil, má osobnú skúsenosť, zrelší úsudok a mnohé veci vidí inak. Ak je dosť sebakritický a spisovatelia by takí mali byť, ponechá si iba to, čo prešlo v jeho živote skúškou času a za čím si stojí aj po rokoch,“ objasňuje Lazorišák na margo skutočnosti, že ide o texty z dávnejšej minulosti.
Priznáva, že keď sa náhodne objavili v rámci literárnej pozostalosti jeho priateľa – novinára a dramatika Alexandra Reis Francistyho, bol prekvapený.
„Náhody sú však niekedy zvláštnym znamením, ktoré neraz zásadným spôsobom určujú náš osud. V každom prípade som sa potešil, že som po rokoch objavil v starom kufríku medzi cudzími písomnosťami svoje texty, ktoré som už považoval za stratené. Vlastne, ak by ich vtedy v 1985. roku po bytovej prehliadke u môjho kamaráta Šaňa Francistyho nearchivovali v Košiciach na ŠtB, a po ďalších štyroch rokoch by nebol prevrat, ani by som sa k nim nedostal. Toľko náhod už nemohlo byť iba náhodou. Preto ma to vyprovokovalo, aby som ich vydal knižne po rokoch.“
Doba nie je až taká iná
Samozrejme, že texty do istej miery upravoval.
„Najmä v druhej časti Denník nezvestného, kde som po pamäti rekonštruoval niekedy celé časti, aby sa zachoval koncept. Forma už bola iná. V nálezovom stave som tie pôvodné našiel iba na niektorých stranách prepísané na stroji. Kompletná bola len novela Koniec služobnej cesty. Spojil som preto obe časti, lebo sa mi zdalo, že ani dnes nie je doba u nás až tak veľmi iná. Staré kádre zostávajú a aj ich praktiky. Mení sa iba strih ich kabátov,“ dodal košický spisovateľ.
Aktuálne nosí v hlave druhú časť plánovanej trilógie o menej známych udalostiach a osudoch ľudí spred politických zmien v roku 1989 až po rozdelenie federácie.
Verí, že si jeho texty v sebe uchovávajú nadčasový moment aktuálnosti.
„Preto som vlastne kafkovsky ladenú novelu, ako aj krátke básne, písal ako podobenstvo o človeku a jeho boji proti moci, ktorý je večný. To je samotná podstata dobrej literatúry a ľudstva. Našťastie som sa v tom nezmýlil ani pred tridsiatimi rokmi, keď moje terajšie, knižne vydané texty, vznikli...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
