Hoci na väčšej časti Slovenska sa stávajú vianočné sviatky krásnou spomienkou, v pravoslávnych rodinách až zajtra zasadnú k stolom Svätého večera, ako všeobecne nazývame Štedrý večer. Vianoce sú pre nich Roždestvo, čiže Narodenie. A hoci majú pre celé kresťanstvo tieto sviatky rovnaký význam, slávia sa rôzne.
„Naša cirkev sa neriadi gregoriánskym, ale juliánskym kalendárom. Je totiž pôvodný a za čias jeho platnosti sa narodil Spasiteľ, ním sa riadili vierozvestcovia Cyril a Metod i naši predkovia. Nepotrebujeme sa z duchovného hľadiska prispôsobovať svetu. Nám tento kalendár vyhovuje. Nie je pravda, že ho máme posunutý, len sme zotrvali pri pôvodnom. Keď pominú, komerčné Vianoce, my si v pokoji vychutnávame narodenie Hospodina,“ takto vysvetlil iný termín sviatkov pravoslávny duchovný Peter Savčák.
Živočíšne jedlá na sviatočný stôl nepatria
Pôstne obdobie pravoslávnych veriacich trvá takmer šesť týždňov. Aj zajtrajšia večera sa k tomu ráta. Podávať sa budú jedlá bez živočíšnych potravín, vrátane vajec a mlieka. Tým sa tiež spomína na narodenie Krista, lebo v chudobe prišiel na tento svet.
Pravoslávni dbajú na tradície, nuž najčastejšie sa servíruje to, čo sa dalo dopestovať pri gazdovaní – kapusta, zemiaky, cesnak, med, fazuľa.
Na stôl sa tak dostanú opekance s makom, zemiakmi plnené pirohy, máčanka namiesto oplátok sa jedáva chlieb.
„Najprv sa celá rodina stretne pri vode. Nezáleží na tom, či ide o rieku, potok, studňu, lavór, alebo inú nádobu. Symbolicky sa tým chce zdôrazniť, že bez vody niet život, ale je to tiež súvislosť s krstom v Jordáne, nakoľko sa spája so začiatkom ohlasovania evanjelia. Veď aj prví apoštoli Ondrej, Peter, potom ďalší boli pozvaní od rybárčenia, aby sa stali 'lovcami' ľudí pre nebeské kráľovstvo,“ ozrejmil tento rituál Savčák.
Nohy stola sa zväzujú reťazami
Po obradnom umývaní najskôr nakŕmia statok a až potom sa poberú k stolu, pod ktorým má byť slama zdôrazňujúca narodenie Krista v maštali.
Nohy stola sa zväzujú reťazami, čo symbolicky vyjadruje nutnosť, aby rodina držala pokope ako jednotlivé ohnivká reťaze. A na stole je vždy nejaká nádoba plná zrna so zastoknutou sviečkou.
Pred samotnou večerou ako aj po nej sa rodina pomodlí, môže sa čítať úryvok z evanjelia o narodení Spasiteľa, potom najstarší člen, alebo hlava rodiny prednesie prípitok. Ako náhle sa všetci najedia, príde čas na darčeky.
„Nasleduje spoločný odchod do chrámu na tak zvané Veľké povečerie, kde sa požehnáva chlieb, pšenica, víno a olej,“ pokračoval v rozprávaní Peter Savčák.
„Vyvrcholením sviatkov je svätá liturgia, ktorá je v ďalší deň. Až po nej sa končí pôst. V mnohých dedinách začínajú vtedy chodiť koledníci. Druhý deň je venovaný oslave Bohorodičky - Panne Márii, ktorá na tento svet priviedla Spasiteľa a až deviaty január je spomienkou na prvého mučeníka Štefana“.
Používajú starý slovanský jazyk
Pravoslávna cirkev si zakladá svoje pôsobenie na tradícii. Spevy sú v starom cirkevnom slovanskom jazyku a ten sa používa aj počas celého roka. Spája sa tým nielen s vierozvestcami Cyrilom a Metodom, ale tiež so všetkými slovanskými pravoslávnymi národmi.
Farnosť popa Petra Savčáka zahŕňa obce Nižná a Vyšná Polianka, Varadka, kde je fara a drevený chrám, ktorý postavili obyvatelia približne pred deväťdesiatimi rokmi, lebo predošlý zapálili rakúsko-uhorské vojská. V tom čase sa už budovali murované stavby, kým vo Varadke sa ženy postavili proti tomu, vraj nechceli dostať reumu.
Nakoniec otec duchovný Peter Savčák zaželal všetkým pravoslávnym veriacim krásne a duchovne plné sviatky Roždestva a ostatným veľa zdravia, úspechov a šťastia.
Lúčil sa slovami v jeho blízkom jazyku: „Christos raždajet sja.“
Na tento pozdrav sa odpovedá: „Slavite jeho.“
V slovenčine to je: Kristus sa rodí, Oslavujte ho. Tak znie tradičný pozdrav pravoslávnych počas dní osláv narodenia Pána.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
