KOŠICE. Dôvodov na vynechanie vyučovania bez dôvodu je množstvo. Podľa odborníkov k záškoláctvu dochádza najčastejšie v sociálne slabších oblastiach i rodinách.
Polícia preto obvinila viacero rodičov, podľa odborníkov často nepomáha ani to, keď rodičia idú za svoju ľahostajnosť do väzenia.
Vysoké tresty
Obvineniu zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže momentálne čelí osem rodičov.
„Súdne trestaní rodičia Arabela (32) a Martin (36) z okresu Košice-okolie umožnili viesť záhaľčivý spôsob života 13-ročnej dcére, ktorá vymeškala 135 hodín z vyučovacieho procesu. Dvakrát súdne trestaná Ilona (50) a 5x súdne trestaný Emil (55) z okolia Košíc sú zodpovední za to, že ich 15-ročný syn vymeškal v škole, bez ospravedlnenia, 124 hodín. Dvakrát súdne trestaný Marek (34) a 3x súdne trestaná Regína (37), taktiež z okolia Košíc zas čelia obvineniu, lebo ich 8-ročná dcéra vymeškala 107 hodín,“ povedal nám krajský policajný hovorca Alexander Szabó.
Roman (36) a Silvia (35) zo Spišskej Novej Vsi zas nedohliadli na synov vo veku 13 a 15 rokov a obaja vymeškali po viac ako 240 hodín.
Rodičom hrozí až dvojročné väzenie, v prípade, ak deti vymeškali viac ako 200 hodín, trest môže dosiahnuť až päť rokov.
Nemajú topánky, neprídu do školy
„Kategória detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je v prípadoch záškoláctva veľmi silná,“ hovorí riaditeľka Pedagogicko-psychologickej poradne Eva Fazekašová a dodáva: „Žiaľ, so záškoláctvom sa stretávame čoraz viac.“
Záškoláctvo súvisí podľa E. Fazekašovej aj s ekonomickým dôvodom.
„Malé deti nemajú oblečenie či topánky. Starší súrodenci sa starajú o mladších, lebo mama išla napríklad rodiť. V týchto podmienkach je vysoká aj chorobnosť. Niekedy idú k lekárovi, ale inokedy jednoducho zabudnú a vybehnú neospravedlnené hodiny. V období puberty už je záujem o iné veci než učenie.“
Veľa detí neprospieva, sú neúspešné a stratia motiváciu. Potom sa deti túlajú, včas nastupuje záujem o druhé pohlavie. Záškoláctvo je aj známkou neochoty, dieťa dostane trest a vyhne sa zodpovednosti. Prípadne sa dieťa dostane do partie, ktorá je zaujímavejšia ako škola.
„Proste zídeme sa, zafajčíme si, niekedy skúsia aj alkohol. Pribúdajú vlámačky, niečo sa rozbije.“
Záškoláctvo je aj dôsledkom problémov v rodinách. Či už ide o rodiny v rozvodovom konaní, neúplné alebo také, kde prevláda agresivita rodiča. Dieťa tak upozorní na problém tým, že nejde do školy.
Niekedy je strašiakom učiteľ
„Z našej skúsenosti počet záškolákov narastá. Nie všade, záleží od škôl, aké deti ich navštevujú. Stávajú sa však aj prípady, keď má dieťa strach pred predmetom či učiteľom, uniká zo školy, nechce tam byť.“
Psychológovia riešia záškoláctvo na základe hlásení škôl. Tu je však problém, lebo psychologická starostlivosť je účinná tam, kde ide o stratu motivácie či rodinný problém alebo závislosť.
„Tam sme úspešní a vieme pomôcť. Opakom sú prípady, kde k záškoláctvu dochádza z ekonomických dôvodov. Ochota zo strany rodičov vtedy nie je príliš veľká. Na prvé vyšetrenie ešte prídu, ale do systematickej starostlivosti sa nám dostať tieto rodiny darí veľmi ťažko. Musia dochádzať, my nesídlime na školách. Mali by chodiť aspoň raz týždenne na terapie, no nemajú na to peniaze,“ uzavrela Fazekašová.
So záškoláctvom súvisí aj migrácia. Rodičia proste odídu a zabudnú dieťa odhlásiť zo školy, no neprihlásia ho ani na novú. Často odídu do zahraničia a nik o tom nevie.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
