Z archívu Verejnej knižnice Jána Bocatia.

Hlinkovci sa spojili s Čechmi

Celé roky vykrikovali: my sme jediná najslovenskejšia strana. My sme proti Čechom, my sme len za Slovákov! (Že mali medzi sebou Tukovcov — nepovedali).

Teraz ale čujme! Hlinka sa spojil s českým poslancom Čuříkom, ktorého Šrámkovci vylúčili, že vraj paktoval so socialistami. Hlinka vzal na kandidátku tohoto Čecha, kandiduje s ním za Moravou. Na druhej strane ale ide Hlinka na Slovensku do boja proti Čechom a za „autonómiu“ s praobyvateľmi. To si dal napísať na plagát. Kto sú „praobyvatelia“? Toto meno si vymysleli Maďari proti Čechom a proti republike. Teraz si ho privlastnil aj Hlinka. Tak začína ľudácky cirkus: na Slovensku podávajú ruku Maďarom a Nemcom proti Čechom, na Morave kandidujú s Čechmi. Povedzte, čo to bude za ľudí, ktorí budú s takouto „pörköltovou“ spoločnosťou voliť? Na takúto politickú čalamádu musí byť extra žalúdok!

(Gazdovské noviny, 25. 10. 1929)

Andrej Hlinka v Košiciach - 6 000 proti 150

Čo si dovoľujú českí socialisti v druhom najväčšom meste Slovenska? Andrej Hlinka zachránil drzých nevercov a pokrokárov pred tvrdými päsťami slovenských, kresťanských roľníkov.

V piatok 18. októbra vydržiavala naša strana svoje predvolebné veľké zhromaždenie v Košiciach v Schalkházi, kde prišiel náš vodca Andrej Hlinka, aby prehovoril k slovenskému ľudu kraja košického o príčinách vystúpenia našej strany z vlády a o našom programe do budúcnosti, o autonómii slovenskej. Na toto zhromaždenie chystali sa zase darebáci a darmožráči, ktorí v roku 1923 pod vedením agrárnického generála Janču, Cernoka, Boču, Slávika atď. chceli pozabíjať každého ľudáka a zabili aj Jána Hanušovského z Ťahanoviec. Prišlo ich na toto naše zhromaždenie do 6 000. Všetky ulice okolo Schalkházu boli plné. Ale tento raz sa pomýlili. Na toto naše zhromaždenie prišlo aj 150 slovenských, kresťanských roľníkov, ktorí boli pozvaní sekretariátom ako usporiadatelia, aby robili tam na zhromaždení poriadky. Týchto 150 našich roľníckych usporiadateľov, ktorých viedli naši poctiví roľnícki pracovníci Reday, Mrazko, Buranovský, Varga, Skody, Bartko, Kazimír atď., sa tá zberba počítajúca na 6 000 hláv tak naľakala, že sa opovážila vykrikovať len vzadu, kde boli pod ochranou policajných pendrekov.

(Slovenská pravda, 25. 10. 1929)

Volebné zhromaždenie v Košiciach

Veľký sviatok Krajinskej kresťansko-socialistickej strany, Maďarskej národnej strany a autonomistickej koalície spišských Nemcov.

Vo veľkej sále hotela Schalkház sa za účasti nadšeného a popredného publika uskutočnilo impozantné zhromaždenie domácich politických strán. Zhromaždenie otvoril úvodným prejavom dr. Géza Grosschmid, predseda košickej pobočky Krajinskej kresťansko-socialistickej strany:

„Ctené volebné zhromaždenie! Národné zhromaždenie už celé mesiace stojí v nečinnosti, a to napriek tomu, že je nevyhnutné riešiť mnoho naliehavých štátnych úloh, týkajúcich sa celého obyvateľstva republiky. Patria tu: otázka bytov a s tým súvisiaca pasivita všetkej priemyselnej činnosti, kríza v poľnohospodárstve a s ňou spojená potreba prijatia úverových a iných zákonov na podporu maloroľníkov, ochrana mestského obyvateľstva pred rastúcimi cenami z dôvodu stagnácie a úpadku obchodu a mnoho ďalších otázok, nehovoriac ešte aj o našich špecifických problémoch! Vládna koalícia mala k dispozícii väčšinu. Mohla tak vykonať v každej oblasti aspoň niečo. Mohla napríklad schváliť štátny rozpočet, ak by do vládnych strán čo i len troška preniklo učenie Cicera o tom, že blaho štátu je najvyšší zákon. Túto spoločnosť však ovládal egoistický stranícky boj a z toho plynúce zahanbujúce osobné útoky a nenávisť medzi Benešom, Hodžom, Stodolom, Šrobárom a Kramářom. Vláda napriek zdanlivej väčšine bola absolútne neschopná. Vyhlásenie nových predčasných volieb zo strany vlády je rovnako zúfalým krokom, ako keď jedovatými plynmi dusiaci sa človek snaží dostať von z miestnosti a rozbije okná, aby získal trocha čerstvého vzduchu.“ Po skončení príhovoru prítomné obecenstvo vyjadrilo hlboký súhlas a slová Gézu Grosschmida odmenilo dlhotrvajúcim potleskom.

(A Nép, 20. 10. 1929)

Mičurovci alebo ľudovci sľubujú hory-doly

Lidovci sú veľkí páni, tak ako ich vodca na Slovensku, pán dr. Mičura, ktorý naozaj je veľmi veľký a vysoký pán. Za celý rok nič nerobili, o ľud sa nestarali, ale začali zas teraz robiť pred voľbami, ako to bolo za maďarskej vlády. Chodia po dedinách a sľubujú ľudu čižmy, kabáty, gate, službu, nové domy, kone aj somárov. Len nesľubujú to, že toho docielia, aby súdy tak prísne neexekuovali a tiež nesľubujú to, že nemusí mať na súde pri každej maličkosti fiškála. Preto im ani neverte. Sklamali dedinský národ, lebo odopreli odhlasovať podporu na živelné pohromy, zvýšenie mýta na obilie a statok. Keďže lidovci ani tu dedinský národ nepodporovali, akože môžu dávať čižmy, úrady, gate a somárov? Ani do úradov, ani na súd len lidáci lidákov prijímať nemôžu, lebo súdy sú štátne a nepatria ani lidovcom, ani mičurákom. Mičura je síce vysoký úradník, ale nemôže nikdy prestúpiť zákon. Ako by mohol, keď sám hlasoval za to, aby sa len málo ľudí prijímalo do štátnej služby, hlasoval za takzvanú systemizáciu. Preto neverte lidovcom, že vašich chlapcov prijmú do štátnej služby. Dedinský ľud nech sa svojho trimá. Ak dedinský ľud dostane do vlády mnoho poslancov, vtedy dostaneme do rúk aj súdy a potom budeme podporovať každého statočného chlapca a inteligenta na dedine, že by sa dostal do štátnej služby.

Neverte lidovcom, verte sami sebe a svojej roľníckej strane. Žiadne gate, žiadne čižmy ani somáre od lidovcov nespasia dedinský ľud, ale jeho politické právo.

(Gazdovské noviny, 11. 10. 1929)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári