Veľkonočné sviatky v Košiciach kedysi...

Veľkonočný stôl

Neodmysliteľnou súčasťou každého jedného veľkonočného stola, aj toho najchudobnejšieho, je dobré čisté víno. V dnešných časoch veľkého pančovania vína sú možnosti zadováženia si kvalitného a pôvodného vínneho moku takmer nemožné. Cennou výnimkou je košický obchod Róberta Polláka, ktorého vína dávame do pozornosti širokej verejnosti.

(Kassai Szemle, 31.3.1893)

Košické korzo počas veľkonočných prázdnin

Veľkonočné prázdniny do slova a do písmena zmenili podobu nášho korza. Zvyčajný a monotónny obraz sa odrazu zmenil. Síce piatkový večer bol dosť chladný a tým pádom aj ľudí bolo menej k videniu, no predsa bol nápadne vysoký počet cudzích persón, ktorí zaplavili ulice mesta. Mladé dievčatá, študenti i vojenskí kadeti, ktorí sú počas roka preč zo svojho domova, sa dnes objavili aby trávili veľkonočné sviatky v kruhoch svojich najbližších.

(Pannonia, 2.4.1899)

Veľkonočná naháňačka

Veľký rozruch nastal ráno počas veľkonočného pondelka na Hlavnej ulici. Až osem mužov zákona bolo treba k odvedeniu mladého sedliaka, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou dovtedy oblieval dievčence a dovtedy si nalieval pálenku do hrdla, až kým nezačal s rôznymi podlými výtržnosťami. Delikventa sprevádzal veľký zástup zvedavcov. Celé by sa to aj skončilo dobre a vinník by aj skončil za mrežami, ak by sa v ňom neprebudila silná túžba po slobode. A tá prišla z ničoho nič pred bránou radnice s takou neodolateľnou silou, že sa mládenec vytrhol z rúk policajtov a pustil do bezhlavého úteku. Bežal ako zajac medzi chichotajúcim davom. Policajti neboli schopní sa rozvinúť do účinného prenasledovania, keďže masa ľudí im to úplne znemožnila. Táto skutočnosť vyvolala medzi prítomnými veľkú zábavu. Prchajúceho sedliaka nadšene povzbudzovali a policajtov, ktorí neboli schopný chytiť vrtkého Slováka, vypískali a hanili.

(Pannonia, 5.4.1899)

Pražská šunka útočí

Vo veľkonočnom čísle novín Pesti Hirlap sa objavil názor, že košickú šunku dnes už úplne vytlačila z trhu šunka pražská. Správa je to o prekvapujúcejšie, že naša šunka je nielen chutnejšia, ale aj ďaleko predčí tú pražskú vo všetkých ukazovateľoch. Nás Košičanov musí zaujímať táto otázka o to viac, keďže pražská hrozba už dlho mátoží aj košický trh bez toho, aby sa s tým niečo spravilo. Boli síce reči o akomsi hnutí, ktoré by zlúčilo všetkých udiarov Košíc a okolia, no nakoniec táto iniciatíva, ako aj mnoho podobných, skončila kdesi na smetisku dejín. Vidiac toto súženie sa nám samovoľne natíska na pery otázka: ako to dokázali Pražania, že ich produkt sa takmer všade stáva veľkou konkurenciou, našej, od najstarších čias slávnej, chutnej a šťavnatej košickej špeciality? Dnes už každý šikovný obchodník si je vedomý toho, že ak chce svoj tovar úspešne predávať, nutne potrebuje dobrú reklamu. Darmo, dnes už aj kvalitné víno potrebuje vlastnú viechu, inak ho nenájdu. Verejnosť je už raz taká, čím hlasnejšie ju presviedčajú o svojej pravde, tým viac tomu budú veriť. Pri košickej šunke premeškali to, čo Pražania nie. Mysleli si, že je pod úroveň robiť reklamu niečomu tak skvelému a chutnému, veď každý kto ju raz ochutná musí uznať, že pražská šunka nesiaha košickej ani po päty. Šťastná prostomyseľnosť! Ak chceme udržať dobré meno košickej šunky, musíme to roztrúbiť do celého sveta aby to počul každý. Potom sa môže tá pražská aj pretrhnúť.

(Abauj-Kassai Közlöny, 6.4.1904)

Kronika Veľkého piatku

Počas najväčšieho sviatku kresťanského sveta boli košické kostoly zaplnené do posledného miesta. Rovnako bohatí aj chudobní sa vybrali navštíviť symbolický hrob Spasiteľa. Zvony sa odmlčali a do ľudských sŕdc prenikla vážna atmosféra. Oproti tejto atmosfére je o to smutnejšie, že už počas noci boli malé krčmy a rôzne prachom zapadnuté lokály a kaviarne preplnené zabávajúcimi sa, prevažne chudobnými robotníkmi. Polícia počas večera pochytala nemenej ako 12 osôb. Vďaka alkoholu bola väčšina z nich pochopiteľne mimo svojich zmyslov. Viacerí z nich stvárali rôzne výtržnosti ako kedysi Rakúšania v Uhorsku. Výskali na uliciach a s obľubou hanobili Židov, z čoho môžeme usudzovať, že išlo prevažne o prívržencov vznikajúceho kresťansko-sociálneho združenia.

(Kassai Napló, 23.4.1905)

Veľký piatok

Hlas zvonov sotva preniká ruchom veľkomesta, ale dnešný rapkáč započul snáď každý. Ľudí, ktorých životný štýl, okolie či živobytie odvialo ďaleko od viery a od jej hlbokej filozofickej podstaty, sa zrazu znova stávajú veriacimi. Prežívajú a pociťujú všetko to, na čo už zabudli, na to že v pozadí ľudskej existencie je vedecky nevysvetliteľná a neodhaliteľná sila, ktorá je tajomstvom a zdrojom našej viery. Otázka pominuteľnosti a znovuzrodenia, ktorú prijalo každé jedno náboženstvo, oslovuje ľudí práve skrz veľkonočné obrady. Sviece na oltároch vyhasnú, vykupiteľa uložia do hrobu a v jeho okolí sa zíde veľká smútočná pompa. Smrť božieho syna je smútočným sviatkom celého kresťanstva, ktorá ma dodnes svoju silu v dušiach ľudí a nedokáže ju premôcť ani pochybnosť ani skepsa.

(Felsőmagyarország, 6.4.1912)