Vyplýva to z prieskumu, ktorý robili dve mladé Košičanky. „Potvrdil sa náš predpoklad, teda že Slováci sú vo veľkej miere xenofóbni,“ hovoria Diana Hložková a Karolína Nováková.
KOŠICE. Študentky politológie sa téme venovali v rámci ŠVOČ (študentská vedecká a odborná činnosť).
„Na jeseň minulého roka, keď sme s prieskumom začali, sme o tejto téme nenašli žiaden seriózny výskum, preto sme sa rozhodli urobiť ho samy,“ vysvetľuje Diana Hložková.
S otázkami o možnom prijatí utečencov a ich integrácii u nás oslovili 1300 ľudí, čo predstavuje reprezentatívnu vzorku SR. Respondenti boli zo všetkých krajov a vekových kategórií.
„Slováci sa boja imigrantov. Až 47,5 % uviedlo, že určite zvyšujú kriminalitu v krajine, ďalších 26 % si myslí, že skôr áno. Podľa polovice opýtaných predstavuje problém aj iné náboženstvo cudzincov. Rovnako polovica ľudí považuje imigrantov za neprispôsobivých, ktorí nemajú záujem pracovať a podieľať sa na ekonomickom rozvoji krajiny. Iba 6 % ľudí si myslia, že imigranti môžu posilniť našu ekonomiku.“
O migrantoch teda majú mladí aj starší veľmi negatívnu mienku. Mladší ľudia sú podľa prieskumu o čosi liberálnejší, rovnako ako ženy.
Študentky si stanovili aj hypotézu, že človek po stretnutí s migrantom nadobudne k cudzincom tolerantnejší postoj.
„To sa nám nepotvrdilo. Iba desatina z tých, ktorí majú osobnú skúsenosť s cudzincami na Slovensku, odpovedala, že ich skúsenosť bola pozitívna. 40 % malo negatívnu skúsenosť. Najčastejšie uviedli, že sa stretli s krádežami a výtržníctvom.“
Radšej vojnových utečencov
Rozdiel bol aj v postojoch ľudí z veľkomiest a z obcí a dedín.
„Takmer polovica ľudí z veľkomiest mala k migrantom skôr pozitívne odpovede, zatiaľ čo tolerantnejší prístup na dedinách malo len 18 % ľudí. Obyvatelia obcí sa zrejme boja pripustiť si niečo nové, ťažšie znášajú zmeny a žijú väčšinou v uzavretej komunite. Taktiež majú menej skúseností s cudzincami. Až tak často s nimi neprichádzajú do kontaktu ako ľudia z veľkomiest.“
V prípade, že by sa dalo určite dokázať, že ide o vojnových utečencov, sú Slováci ochotnejší prijať medzi sebou aj migrantov.
„Až 26 % by ich určite prijalo, 23 % asi áno. Zvýšil sa teda pomer tých, ktorí by dokázali tolerovať imigrantov, z dôvodu ich úteku pred priamym ohrozením. Pýtali sme sa aj na to, či respondenti nepovažujú migračnú krízu za zneužitú politickú tému a nafúknutú hrozbu v rámci predvolebnej kampane. 37 % ľudí povedalo, že je to určite predvolebný ťah, skôr áno odpovedalo 26 % ľudí.“
Povinnosť pomáhať
Prieskum priniesol o Slovákoch nie práve lichotivý obraz.
„Nezastávame tolerantný postoj. Považujeme ich za bezpečnostnú, náboženskú a ekonomickú hrozbu, ktorá by mohla narušiť celkový chod spoločnosti. Názory občanov z rôznych typov sídel sa mierne líšia, ale v konečnom dôsledku sa postoje ľudí odlišujú len mierne.“
Študentky vidia svoje uplatnenie po skončení štúdia na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka najmä v oblasti správy vecí verejných.
V prípade, že by autorky robili výskum po teroristických útokoch v Bruseli, Paríži a v Berlíne, dá sa predpokladať, že miera intolerancie voči týmto prisťahovalcom by bola ešte oveľa vyššia.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
