„Prvý apríl” v starých Košiciach: Napísali, že horí Dóm

Vymysleli si požiar

Aprílové vtipkovanie ako vidno sa drží pri živote, ešte stále nevyšlo z módy. Vždy sa nájdu jedinci, ktorí si dokážu vystreliť nielen z jednotlivca, ale dokonca z celej verejnosti. Obeťou takéhoto nemilého žartu sa stali vidiecke noviny Nagyváradi Napló v Sedmohradsku, ktoré uverejnili 2. apríla nasledovnú nepodloženú katastrofickú správu:
„Veľký oheň v košickom Dóme.
Košice, 1. apríl
V známom košickom Dóme, ktorý pred niekoľkými rokmi nechal zreštaurovať obetavý biskup Žigmund Bubics, vypukol v predpoludňajších hodinách strašlivý požiar. Plamene a dym nemali zľutovania nad ničím. Neušetrili ani veľmi cenné fresky ani ostatné umelecké pamiatky kostola. Veľkolepý interiér dómu tak privíta na sviatosť zmŕtvychvstania tisícky svojich veriacich v zadymenom prostredí.

Podľa nášho informátora, oheň vypukol v predpoludňajších hodinách v dolnej časti veže pri drevenom schodisku. Odtiaľ sa plamene rýchlo rozšírili na chór, kde za veľmi krátku dobu úplne zhorel veľký organ. Tento organ bol skutočným majstrovským dielom a skvostom. Ničivý živel sa čoskoro presunul na klenby, kde úplne zničil rozprávkovo krásne fresky - umelecké pamiatky domácich majstrov. Len samotná škoda na freskách činí 80 tisíc korún. Cena organu je rovnaká.

Útočiace plamene postupne pohltili aj veľký postriebrený luster v strede chrámu, ktorý sa pod vysokou teplotou roztavil a zrútil na zem. Veľa škôd sa napáchalo aj pri hasení ohňa, hlavne na oltároch a oltárnych maľbách, z ktorých väčšina bola zničená. Priebežné škody sa dnes ešte nedajú ani len odhadnúť. Ale že sú značné dokazuje totálna skaza fresiek a orgánu. Kostol bohužiaľ nebol poistený proti požiaru. Príčinu tejto pohromy nateraz úrady nevedeli vysvetliť.“

Tú strašlivú zvesť, ktorej síce ani jedno jediné slovo nie je pravdivé, sme čítali s hnevom a poľutovaním, že sa našla vôbec persóna, ktorá si za cieľ svojho nechutného a nezrelého žartovania zvolila práve náš skvostný Dóm a významnú umeleckú pamiatku krajiny. Zostáva nám teda ponaučením, že správam zverejneným 1. apríla nemožno hneď uveriť.

(Abauj-Kassai Közlöny, 6.4.1904)

Dovolené robiť hlúposti

Podľa prastarých zvykov deň 1. apríla je dňom, keď je dovolené robiť najväčšie hlúposti a nezmyselnosti, keď každému poriadnemu občanovi sveta spoločenskými predpismi a zvyklosťami je dovolené robiť vec, ktorú inokedy by nemohli a nesmeli urobiť. Konečne - nech už raz hovorím niečo aprílového - zdá sa mi, že vlastne 1. apríl je jediný deň, keď ľudia robia rozumné veci, kdežto všetky ostatné dni, vynímajúc Silvester a fašiangový utorok, robia hlúposti. Pravda, príde na názory. Ale možné je všetko. Dnes, keď je prvého apríla, môže človek dokazovať aj to, že neustále je 1. apríla, len práve 1. apríla nie.

Dnes tedy je všetko dovolené, každý žart; a každá lož je prípustná. Len jedna vec nie je dovolená, že totiž aj na deň 1. apríla sa musí vyplácať gáža. A to je múdre zariadenie, lebo nechcel by som vidieť tie dlhé smutné obličaje všetkých ľudí, keby raz prišli si pre gážu a pokladník im hovoril: „Pardon, dámy a pánovia, to je len apríl.”

(Slovenský východ, 1.4.1922)

Prvý apríl ako deň žartíkov

Spomedzi mesiacov v roku, ani jeden nie je tak špecifický svojím prvým dňom ako práve mesiac apríl. V pamäti ľudí je všeobecne známy aj ako mesiac bláznov. Veľa ľudí je v tento deň vystavených skúške a mnoho z nich si spomenie na jeho pravý význam až keď zistí, že bol prekabátený. Neprekvapuje preto, ak nejakého nevedomého pošlú v takýto deň do lekárne pre krém na topánky, alebo iného do cukrárne pre mastičku na fúzy. Ich žičlivosť je vo väčšine prípadov odmenená smiechom a neraz zahanbujúcou kompromitáciou.
(Pannonia, 2.4.1899)

Čierny humor

O apríli je známe, že je to mesiac, kedy sa ľudia navzájom klamú, podpichujú a zosmiešňujú. Zvlášť prvý deň v mesiaci je na to najvhodnejší čas. Že odkiaľ pochádza tento, nesporne bláznivý zvyk, snáď nevie nikto, no s určitosťou vieme, že má vo svete mnoho stúpencov. Medzi nich by sme mohli zaradiť aj jedného neznámeho génia, ktorý zatelegrafoval svojmu košickému priateľovi správu, že jeho manželka umiera. Oklamaný manžel okamžite nasadol na vlak a ponáhľal sa za svojou úplne zdravou ženou. Keď dorazil, rýchlo si uvedomil, že bol iba vodený za nos. Adresáta tohto nechutného telegramu sa doteraz nepodarilo vypátrať. Vidíme však, že medzi aprílovými žartmi, sa nájdu aj takéto extrémne prípady.

(Abauj-Kassai Közlöny, 3.4.1904)

Autor: Mgr. Tomáš Ondrejšík