Po prvej správe od Čurka sa začala medzi mužmi intenzívnejšia komunikácia. Dubach sa ho pýtal na podrobnosti, za akých by mal odísť na druhý svet.
Zaujímal sa, kde zomrie, aj či ho Čurko po zabití zavesí dolu hlavou, aby z neho odtiekla krv a či budú jeho orgány zahrabané. Chcel poznať každý detail smrti aj zjedenia.
Od Čurka dostal odpoveď: „Zabijem vás v lese, kde aj zomriete. Nezavesím vás potom. Viem rezať telo tak, že leží. Krv zo svalov po smrti nemusí odtiecť. Vezmem si pečeň a obličky. Ostatné telesné pozostatky nespálim, ale zahrabem. Oheň v lese by mohol privábiť nechcených svedkov."
Lákala ho ľudská pečeň
Táto odpoveď utvrdila Dubacha v tom, že ide o reálnu ponuku. Onedlho dostal ďalší e-mail. Čurko v ňom písal, že obeť zabije bezbolestne pomocou silných liekov, ktoré sú na lekársky predpis.
„Nikto vás nenájde, to vám garantujem. Mám to otestované. Na tom mieste v lese mám o strom pripnuté vrecúško s peniazmi. Keby ich tam niekto našiel, určite by ich vzal. To sa za dva roky nestalo. Ešte neviem, ako uvarím vnútornosti, musím použiť kuchársku knihu. Ale mám rád kuraciu aj bravčovú pečeň. Preto chcem ochutnať aj ľudskú," napísal Čurko Švajčiarovi.
Túžil po mužovi
Dubach sa potom zaujímal o cestu na Slovensko. Opisoval svojmu potenciálnemu vrahovi, že to nebude ľahké, lebo keď vie, že čoskoro bude zabitý, môže v istej chvíli začať panikáriť.
Iné je totiž o tom len hovoriť a iné to už aj skutočne zrealizovať. Pýtal sa aj na to, či Čurkovi robí radosť zabíjať nožom alebo ho zaujíma len ľudské mäso.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
