Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
KOŠICE. Dva roky trvalo reštaurátorom zo združenia Villard navrátiť nikdy nedostavanej Matejovej veži zašlú krásu. Počas svojich prác narazili na viacero zaujímavostí, ktoré poodhalili minulosť tejto časti Dómu.
„Na stropoch schodiska, ktorého priechody boli zväčšované, sme našli niekoľko zaujímavých detailov. Napríklad malú kupolku s erbom mesta, ktorá je zabudovaná v hrúbke steny. Je to zvláštnosť, ktorá sa málokedy vyskytuje,“ popisuje hlavný reštaurátor profesor Jozef Porubovič.
Obnove najcennejšej pamiatky Košíc sa venuje už vyše 15 rokov.

Historické grafiti na stenách
Na ceste na vrchol veže sú vybudované aj dvojité lomené točité schody. Stavali ich súbežne s múrom.
„Zvláštnosťou je, že vytvárajú akési bludisko, schodisko vedie hore, vracia sa dole a až potom pokračuje na ochodzu veže. Akoby niekto zámerne vytváral takéto tajomné stredoveké dispozície.“
Úlohou odborného tímu bolo zreštaurovať kamenné súčasti interiéru veže a očistiť ho od nečistôt a omietok zo začiatku 20. storočia. Zachovali a zadokumentovali pritom všetky detaily pôvodného povrchu.
Odkryli stredoveké kamenárske značky či historické grafiti. Napríklad vyryté mená, roky aj rôzne symboly. Zreštaurované boli aj štyri oltáre v interiéri Dómu.
Točité presklené schody
Celkové náklady projektu dosiahli takmer 520-tisíc eur. Väčšinu nákladov získala nezisková organizácia Perly Gotickej cesty z Nórskeho finančného mechanizmu.
„Veríme, že táto obnovená vzácna časť Dómu sv. Alžbety pritiahne viac návštevníkov a prispeje tak k bohatému kultúrnemu životu i ekonomickej prosperite Košíc,“ uviedla Eva Gašperanová z nórskeho veľvyslanectva.
Okrem vynoveného vzhľadu získala veža aj nový interiérový prvok – oceľové točité schodisko s dvomi presklenými podlahami.
„Naším zámerom je vytvoriť unikátny priestor, ktorý umožňuje pozrieť si vežu z nezvyčajnej perspektívy a zároveň ho využiť ako exkluzívnu výstavnú sieň,“ vysvetlila projektová manažérka neziskovky Mária Bartková.
Ukrývala relikviu
Južná veža je výnimočná tým, že súvisí s kultom relikvie Svätej krvi. „Veža bola postavená tak dômyselne, že v nej vytvorili skrytú miestnosť s otvorom, v ktorej relikviu ukrývali počas väčšiny roka. Vystavili ju len počas Veľkého týždňa a 1. mája, čo súviselo s patrónkou kostola sv. Alžbetou,“ popisuje cirkevný historik profesor Peter Zubko.
Relikviár mal podľa zachovaného opisu výšku polovice človeka, bol celý zo zlata, bol kráľovským darom a nebolo mu páru v Európe
Najnovšie zistenia ukazujú, že ho asi roztavili vojaci kniežaťa Imricha Tökölyho v 17. storočí. Vežu stavali z milodarov kráľa Mateja Korvína. Po ňom nesie aj meno.
Výstavné točité schody. V dvoch častiach budú sklenené.
Kamenárske značky. Datujú sa na rok 1573, ukazuje na ne profesor Porubovič.
Zreštaurovaný. Nový šat získali štyri oltáre.
Erb Košíc. Zabudovaný v kupolke sa vyskytuje málokedy. Foto k článku: Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári