Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 1. marec, 2021 | Meniny má AlbínKrížovkyKrížovky
30 ROKOV OD ČERNOBYĽSKEJ TRAGÉDIE

Hasiči, potápači a vojaci si išli pre istú smrť

Černobyľská jadrová elektráreň Vladimíra Iľjiča Lenina mala byť pýchou sovietskeho režimu.

Štvrtý reaktor. Keď vybuchol, zamestnanci si mysleli, že došlo k zemetraseniu.Štvrtý reaktor. Keď vybuchol, zamestnanci si mysleli, že došlo k zemetraseniu. (Zdroj: sita/ap)

Bola jednou z najväčších na svete. V noci 26. apríla 1986 tu došlo počas experimentu k havárii. Dve explózie úplne zničili štvrtý reaktor jadrovej elektrárne. Zamestnanci si spočiatku mysleli, že šlo o zemetrasenie.

Tam, kde stála pred chvíľou budova reaktora, zrazu stúpal ohnivý stĺp nabitý zmesou rádioaktívnych častíc.

Počas niekoľkodňového následného požiaru po havárii sa do ovzdušia uvoľnilo približne 9 ton rádioaktívnych prvkov. Zmytý dažďom do pôdy kontaminoval rastliny, zvieratá i ľudí.

Výbuch vyniesol rádioaktívne látky do výšky asi 1,5 kilometra. V tejto výške prúdil vzduch z juhovýchodu, a tak rádioaktívny oblak odvial nad Škandináviu. Tú preletel a po niekoľkých dňoch sa obrátil naspäť na Ukrajinu.

Potom vietor nad Černobyľom zmenil smer na západ. Druhý kontaminovaný oblak preletel cez Poľsko, ponad Československo do Rakúska.

Tam sa vzdušná vlna odrazila od Álp a vrátila sa nad Poľsko. Dnes už vieme, že nie je miesto na svete, kde by sa rádioaktivita z Černobyľa nedostala.

Pomáhali vrtuľníky, potápači, baníci

A v atómke, ktorá mala byť pýchou Sovietskeho zväzu, sa zatiaľ pokúšali zachrániť, čo sa dalo. Hasiči však spočiatku netušili, čo je príčinou ohňa, teda že všade okolo nich horia vysoko rádioaktívne zvyšky reaktora.

Mysleli si, že horí strecha 4. bloku elektrárne, a preto trosky reaktora zalievali vodou. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu nad 2 000 °C, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali. Navzdory dobrému úmyslu a vinou neinformovanosti tak hasiči situáciu ešte zhoršovali.

Po piatich hodinách od explózie sa podarilo zabrániť šíreniu ohňa na ďalšie budovy elektrárne, zvlášť na susedný tretí reaktor.

Aby sa zabránilo únikom rádioaktivity, ponad reaktor rýchlo prelietali vrtuľníky a zhadzovali naň päťtisíc ton zlúčenín bóru, dolomitu, piesku, hliny a olova.

Sypké materiály uhasili požiar grafitu a čiastočne absorbovali unikajúce rádioaktívne aerosóly.

Pol milióna záchranárov

Na odstraňovaní následkov havárie a záchranárskych prácach sa podieľalo vyše pol milióna ľudí - hasičov, vojakov, pilotov vrtuľníkov, milicionárov, baníkov, lekárov, inžinierov, zdravotných sestier...

Nazvali ich likvidátori. Mnohí neprežili a mnohí z tých, ktorí prežili, to neskôr ľutovali.

Niekoľko dní po havárii na dne reaktora stále horelo takmer 200 ton jadrového paliva a pod ním sa nachádzalo množstvo vysokorádioaktívnej vody.

Aby eliminovali riziko ďalšieho gigantického výbuchu, rozhodli sa vodu pod reaktorom odčerpať.

Alexej Ananenko, Boris Baranov a Valerij Bezpalov, traja potápači, ktorí otvorili ventily a stavidlá pod reaktorom, sa ponorili do vody po istú smrť.

Desaťtisíc baníkov

Ďalšiu náročnú úlohu dostalo 10 000 baníkov. Mali vyhĺbiť pod tretím a štvrtým reaktorom tunel a priestor, kde osadia zložitý chladiaci systém na báze kvapalného dusíka.

„Museli sme pracovať šialeným tempom. Najnebezpečnejšie miesta neboli v podzemí, ale hneď, ako sme vyšli von. Museli sme rýchlo utekať. Žiadny z baníkov sa nevyhol ožiareniu. Plnili sme si svoju povinnosť. Nič neľutujem!" povedal v dokumente Boj o Černobyľ Vladimir Amelkov z Tuly.

Rádioaktívne trosky mali zo strechy pôvodne odstraňovať stroje, ktoré však vplyvom silného žiarenia nefungovali.

Tak ich nahradili ľudia v ochranných odevoch. Na streche mohli pobudnúť maximálne minútu. Nazvali ich „bioroboti".

Koľko bolo obetí?

Už v okamihu výbuchu zahynuli dvaja ľudia: jedného zrazila explózia z výšky a druhý uhorel.

U ďalších 134 prítomných pracovníkov a hasičov sa objavili príznaky choroby z ožiarenia.

Vojaci plukovníka Vladimira Grebeňuka, ktorý mal na starosti civilnú ochranu, namerali večer po havárii pri elektrárni šesťstotisíckrát vyššie hodnoty rádioaktivity, než je normál.

Odborníci v Kurčatovovom Inštitúte atómovej energie v Moskve boli z týchto údajov v šoku.

Hasiči totiž nemali žiadne ochranné pomôcky, respirátory, ani obleky. To sa týkalo dokonca aj jednotiek, ktoré slúžili priamo v elektrárni.

Už po dvoch hodinách záchranných prác začali mať prví ľudia zdravotné problémy. Boli preto hospitalizovaní v pripjaťskej nemocnici a 27. apríla boli všetci letecky presunutí do Moskvy na 6. rádiologické oddelenie moskovskej nemocnice.

Do niekoľkých dní zomrelo prvých 28 ľudí, neskôr pribúdali ďalšie obete. Ľudia v Pripjati predsa ešte žili pokojne a nič netušili.

Gorbačov: Hlupáci!

Dva týždne po havárii rozhodli sovietske úrady zakonzervovať celý havarovaný blok do takzvaného sarkofágu, teda betónového obalu so vstavaným chladiacim systémom.

Podľa vyšetrovateľov, ktorí sa zaoberali osudným výbuchom, sovietske úrady už od konca sedemdesiatych rokov opakovane ignorovali varovania KGB, že Černobyľ má vážne konštrukčné nedostatky. Poruchy sa vyskytovali aj v ďalších elektrárňach podobného typu a utajovali sa.

„Ako je možné, že sme boli tak slabo informovaní? Znamená to, že oni ani netušili, aké následky môže mať podobná havária? Hlupáci!" rozčuľoval sa generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov.

Ožiarenie po výbuchu ohrozilo hlavne deti

Aké následky na zdraví a životoch ľudí mala najväčšia jadrová havária v histórii ľudstva? Utrpeli tým len ľudia v okolí Černobyľa, alebo je postihnutých oveľa viac, ako by sa mohlo zdať?

Presný počet obetí je predmetom vášnivých debát a milióny ľudí podľa lekárov stále trpia zdravotnými problémami spojenými s katastrofou.

Kým OSN hovorí o 4 000 mŕtvych, Greenpeace tvrdí, že na následky radiácie zomreli a stále zomierajú státisíce ľudí.

Ukrajinské úrady odhadli, že celkovo päť miliónov ľudí, Ukrajincov, Bielorusov a Rusov touto katastrofou nejako zdravotne utrpelo. Značná časť z nich stále žije na kontaminovanom teritóriu.

Schytali to tí najnevinnejší

Najčastejšími následkami rádioaktívnej kontaminácie sú rakovinové ochorenia, poruchy imunitného systému a srdcové choroby.

To všetko podľa Greenpeace spôsobilo v troch bývalých republikách Sovietskeho zväzu smrť 100-tisíc až 400-tisíc ľudí.

Jediným nepopierateľným dôsledkom katastrofy bolo silné zvýšenie výskytu rakoviny štítnej žľazy. Jedna zo správ OSN hovorí o šiestich tisíckach prípadov tejto choroby.

Už v roku 1992 zaregistrovalo Ministerstvo zdravotníctva Ukrajiny dvojnásobne zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí.

Tieto štatistiky potvrdila skupina lekárov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorí Ukrajinu navštívili. V roku 1994 konštatovala WHO 24-násobné zvýšenie rakoviny štítnej žľazy v niektorých oblastiach.

Podľa odhadov odborníkov sa zdravotné problémy súvisiace s ožiarením vyskytujú dodnes.

Zasiahla vraj jadrová lobby

Bielorus Jurij Bandajevský, lekár a autor mnohých štúdií o Černobyle, tvrdil, že oficiálne správy minimalizovali dopad katastrofy pod tlakom jadrovej lobby.

„Štátne štruktúry urobili všetko, aby utajili informácie a pomohli jadrovej lobby, ktorá je najmocnejšia na svete," uviedol.

Iný lekár, Ukrajinec David Belyj, ktorý pracuje v stredisku pre jadrovú medicínu v Kyjeve, všetky obvinenia z nátlaku odmietol.

„Nikto nám nič nezakazoval, nech už by to bolo čokoľvek. Pri skúmaní frekvencie výskytu chorôb vnútorných orgánov u obetí Černobyľa sme nenachádzali žiaden nárast v porovnaní s celkovou populáciou," tvrdil.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Získaj náskok pred štartom
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  3. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  4. FIIT – vedomosti, ktoré majú zmysel
  5. Štúdium, ktoré sadne
  6. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  7. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  8. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  9. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  10. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  1. 26 years of providing you with essential information
  2. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  3. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  4. Tieto farmy dávajú prácu domácim. A podporujú región
  5. Cirkevné gymnázium v Snine patrí medzi najlepšie v kraji
  6. O2: Mentálne zdravie zamestnancov je pre nás veľkou prioritou
  7. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  8. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  9. Dáma s pávím pierkom
  10. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 23 978
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 13 370
  3. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 10 702
  4. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 10 020
  5. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 8 331
  6. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 556
  7. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 7 332
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov 6 206
  9. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 5 721
  10. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 5 279
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pacienti musia po vyliečení rehabilitovať.

Postcovidový syndróm trápi veľa ľudí.

3m
Ľubomír Šarník a Marek Krajčí.

Pandémia vrcholí, Hopos musí prepúšťať.

13 h
Župan Trnka chcel na sociálnej sieti kupovať aj túto nehnuteľnosť, ktorá do kúpeľného areálu nepatrí.

Prezentoval, že kraj chce i bývalý majetok podnikateľa Majského.

13 h
Ilustračné foto.

Výsledky testovania ministerstvo nezverejnilo.

2 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Najväčším lobistom ruskej vakcíny na Slovensku je premiér Igor Matovič.

Premiér mlčí, či vakcínu ešte chce, Krajčí stále váha.

14 h
Ilustračné foto

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 308-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 7 189 obetí. Opatrenia riadi covid automat.

6 h
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Bez jazdy na motorke

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Porovnávať Matovičov nákup Sputnika s Ficovým kubánskym liekom je azda aj trochu zlomyseľné.

14 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop