Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 19. október, 2019 | Meniny má Kristián
Nájdete nás na webe
30 ROKOV OD ČERNOBYĽSKEJ TRAGÉDIE

Hasiči, potápači a vojaci si išli pre istú smrť

Černobyľská jadrová elektráreň Vladimíra Iľjiča Lenina mala byť pýchou sovietskeho režimu.

Štvrtý reaktor. Keď vybuchol, zamestnanci si mysleli, že došlo k zemetraseniu.Štvrtý reaktor. Keď vybuchol, zamestnanci si mysleli, že došlo k zemetraseniu.(Zdroj: sita/ap)

Bola jednou z najväčších na svete. V noci 26. apríla 1986 tu došlo počas experimentu k havárii. Dve explózie úplne zničili štvrtý reaktor jadrovej elektrárne. Zamestnanci si spočiatku mysleli, že šlo o zemetrasenie.

Tam, kde stála pred chvíľou budova reaktora, zrazu stúpal ohnivý stĺp nabitý zmesou rádioaktívnych častíc.

Počas niekoľkodňového následného požiaru po havárii sa do ovzdušia uvoľnilo približne 9 ton rádioaktívnych prvkov. Zmytý dažďom do pôdy kontaminoval rastliny, zvieratá i ľudí.

Výbuch vyniesol rádioaktívne látky do výšky asi 1,5 kilometra. V tejto výške prúdil vzduch z juhovýchodu, a tak rádioaktívny oblak odvial nad Škandináviu. Tú preletel a po niekoľkých dňoch sa obrátil naspäť na Ukrajinu.

Potom vietor nad Černobyľom zmenil smer na západ. Druhý kontaminovaný oblak preletel cez Poľsko, ponad Československo do Rakúska.

Tam sa vzdušná vlna odrazila od Álp a vrátila sa nad Poľsko. Dnes už vieme, že nie je miesto na svete, kde by sa rádioaktivita z Černobyľa nedostala.

Pomáhali vrtuľníky, potápači, baníci

A v atómke, ktorá mala byť pýchou Sovietskeho zväzu, sa zatiaľ pokúšali zachrániť, čo sa dalo. Hasiči však spočiatku netušili, čo je príčinou ohňa, teda že všade okolo nich horia vysoko rádioaktívne zvyšky reaktora.

Mysleli si, že horí strecha 4. bloku elektrárne, a preto trosky reaktora zalievali vodou. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu nad 2 000 °C, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali. Navzdory dobrému úmyslu a vinou neinformovanosti tak hasiči situáciu ešte zhoršovali.

Po piatich hodinách od explózie sa podarilo zabrániť šíreniu ohňa na ďalšie budovy elektrárne, zvlášť na susedný tretí reaktor.

Aby sa zabránilo únikom rádioaktivity, ponad reaktor rýchlo prelietali vrtuľníky a zhadzovali naň päťtisíc ton zlúčenín bóru, dolomitu, piesku, hliny a olova.

Sypké materiály uhasili požiar grafitu a čiastočne absorbovali unikajúce rádioaktívne aerosóly.

Pol milióna záchranárov

Na odstraňovaní následkov havárie a záchranárskych prácach sa podieľalo vyše pol milióna ľudí - hasičov, vojakov, pilotov vrtuľníkov, milicionárov, baníkov, lekárov, inžinierov, zdravotných sestier...

Nazvali ich likvidátori. Mnohí neprežili a mnohí z tých, ktorí prežili, to neskôr ľutovali.

Niekoľko dní po havárii na dne reaktora stále horelo takmer 200 ton jadrového paliva a pod ním sa nachádzalo množstvo vysokorádioaktívnej vody.

Aby eliminovali riziko ďalšieho gigantického výbuchu, rozhodli sa vodu pod reaktorom odčerpať.

Alexej Ananenko, Boris Baranov a Valerij Bezpalov, traja potápači, ktorí otvorili ventily a stavidlá pod reaktorom, sa ponorili do vody po istú smrť.

Desaťtisíc baníkov

Ďalšiu náročnú úlohu dostalo 10 000 baníkov. Mali vyhĺbiť pod tretím a štvrtým reaktorom tunel a priestor, kde osadia zložitý chladiaci systém na báze kvapalného dusíka.

„Museli sme pracovať šialeným tempom. Najnebezpečnejšie miesta neboli v podzemí, ale hneď, ako sme vyšli von. Museli sme rýchlo utekať. Žiadny z baníkov sa nevyhol ožiareniu. Plnili sme si svoju povinnosť. Nič neľutujem!" povedal v dokumente Boj o Černobyľ Vladimir Amelkov z Tuly.

Rádioaktívne trosky mali zo strechy pôvodne odstraňovať stroje, ktoré však vplyvom silného žiarenia nefungovali.

Tak ich nahradili ľudia v ochranných odevoch. Na streche mohli pobudnúť maximálne minútu. Nazvali ich „bioroboti".

Koľko bolo obetí?

Už v okamihu výbuchu zahynuli dvaja ľudia: jedného zrazila explózia z výšky a druhý uhorel.

U ďalších 134 prítomných pracovníkov a hasičov sa objavili príznaky choroby z ožiarenia.

Vojaci plukovníka Vladimira Grebeňuka, ktorý mal na starosti civilnú ochranu, namerali večer po havárii pri elektrárni šesťstotisíckrát vyššie hodnoty rádioaktivity, než je normál.

Odborníci v Kurčatovovom Inštitúte atómovej energie v Moskve boli z týchto údajov v šoku.

Hasiči totiž nemali žiadne ochranné pomôcky, respirátory, ani obleky. To sa týkalo dokonca aj jednotiek, ktoré slúžili priamo v elektrárni.

Už po dvoch hodinách záchranných prác začali mať prví ľudia zdravotné problémy. Boli preto hospitalizovaní v pripjaťskej nemocnici a 27. apríla boli všetci letecky presunutí do Moskvy na 6. rádiologické oddelenie moskovskej nemocnice.

Do niekoľkých dní zomrelo prvých 28 ľudí, neskôr pribúdali ďalšie obete. Ľudia v Pripjati predsa ešte žili pokojne a nič netušili.

Gorbačov: Hlupáci!

Dva týždne po havárii rozhodli sovietske úrady zakonzervovať celý havarovaný blok do takzvaného sarkofágu, teda betónového obalu so vstavaným chladiacim systémom.

Podľa vyšetrovateľov, ktorí sa zaoberali osudným výbuchom, sovietske úrady už od konca sedemdesiatych rokov opakovane ignorovali varovania KGB, že Černobyľ má vážne konštrukčné nedostatky. Poruchy sa vyskytovali aj v ďalších elektrárňach podobného typu a utajovali sa.

„Ako je možné, že sme boli tak slabo informovaní? Znamená to, že oni ani netušili, aké následky môže mať podobná havária? Hlupáci!" rozčuľoval sa generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov.

Ožiarenie po výbuchu ohrozilo hlavne deti

Aké následky na zdraví a životoch ľudí mala najväčšia jadrová havária v histórii ľudstva? Utrpeli tým len ľudia v okolí Černobyľa, alebo je postihnutých oveľa viac, ako by sa mohlo zdať?

Presný počet obetí je predmetom vášnivých debát a milióny ľudí podľa lekárov stále trpia zdravotnými problémami spojenými s katastrofou.

Kým OSN hovorí o 4 000 mŕtvych, Greenpeace tvrdí, že na následky radiácie zomreli a stále zomierajú státisíce ľudí.

Ukrajinské úrady odhadli, že celkovo päť miliónov ľudí, Ukrajincov, Bielorusov a Rusov touto katastrofou nejako zdravotne utrpelo. Značná časť z nich stále žije na kontaminovanom teritóriu.

Schytali to tí najnevinnejší

Najčastejšími následkami rádioaktívnej kontaminácie sú rakovinové ochorenia, poruchy imunitného systému a srdcové choroby.

To všetko podľa Greenpeace spôsobilo v troch bývalých republikách Sovietskeho zväzu smrť 100-tisíc až 400-tisíc ľudí.

Jediným nepopierateľným dôsledkom katastrofy bolo silné zvýšenie výskytu rakoviny štítnej žľazy. Jedna zo správ OSN hovorí o šiestich tisíckach prípadov tejto choroby.

Už v roku 1992 zaregistrovalo Ministerstvo zdravotníctva Ukrajiny dvojnásobne zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí.

Tieto štatistiky potvrdila skupina lekárov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorí Ukrajinu navštívili. V roku 1994 konštatovala WHO 24-násobné zvýšenie rakoviny štítnej žľazy v niektorých oblastiach.

Podľa odhadov odborníkov sa zdravotné problémy súvisiace s ožiarením vyskytujú dodnes.

Zasiahla vraj jadrová lobby

Bielorus Jurij Bandajevský, lekár a autor mnohých štúdií o Černobyle, tvrdil, že oficiálne správy minimalizovali dopad katastrofy pod tlakom jadrovej lobby.

„Štátne štruktúry urobili všetko, aby utajili informácie a pomohli jadrovej lobby, ktorá je najmocnejšia na svete," uviedol.

Iný lekár, Ukrajinec David Belyj, ktorý pracuje v stredisku pre jadrovú medicínu v Kyjeve, všetky obvinenia z nátlaku odmietol.

„Nikto nám nič nezakazoval, nech už by to bolo čokoľvek. Pri skúmaní frekvencie výskytu chorôb vnútorných orgánov u obetí Černobyľa sme nenachádzali žiaden nárast v porovnaní s celkovou populáciou," tvrdil.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  4. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Firma BONATO oddlžila svojich klientov v sume 100 000 000 Eur
  2. Ako manažovať 16 miliónov dielov denne?
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  5. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  6. Slávnostné otvorenie VIVO! Bratislava už o tri týždne
  7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  8. Udržateľné úspešné podnikanie na Slovensku a v Bulharsku
  9. Slováci sú chlebovým národom
  10. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 13 916
  2. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 13 158
  3. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 12 927
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 667
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 9 273
  6. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 863
  7. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 7 847
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 264
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 6 801
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 6 741

Neprehliadnite tiež

Chrípka môže mať pre niektorých pacientov vážne dôsledky. Vakcínu odporúčajú aj seniorom.

V Prešove uvažujú o zberných dvoroch na Sekčove. Poslanci nápad odmietajú

Návrh vzišiel od už bývalého vedúceho odboru dopravy a životného prostredia.

Najväčšie prešovské sídlisko Sekčov.
Práce na obchvate na niektorých úsekoch finišujú.

Levočania tlačia na kompetentných, aby razantne riešili problém so zápachom

Ministerstvo pôdohospodárstva argumentuje dôslednými kontrolami hnojenia.

Levočania v uliciach protestovali za čistý vzduch v meste.

Hlavné správy zo Sme.sk

Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková

Nominantka SDKÚ pôsobila vo Fonde národného majetku devätnásť rokov.

Anna Bubeníková.
Komentár Petra Schutza

Prezidentka je optimistkou bez dôvodu

Niežeby sa dôvera ku krokom polície i prokuratúry dala rovno vylúčiť.

Peter Schutz

Gorila vyhnala do ulíc zástupy ľudí, pochodovali Za spravodlivé Slovensko

Organizátori vyzvali na odchod Trnku, Jankovskú, Fica aj Kováčika.

Pochod iniciatívy Za slušné Slovensko podporili tisíce ľudí
Dnes píše Jaroslav Rumpli

Asi najsmutnejšie je mlčanie Ivana Mikloša

Kolopič sa neprizná, ani keby ho lámali na kolese.

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš.

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop