Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 21. október, 2021 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
30 ROKOV OD ČERNOBYĽSKEJ TRAGÉDIE

Hasiči, potápači a vojaci si išli pre istú smrť

Černobyľská jadrová elektráreň Vladimíra Iľjiča Lenina mala byť pýchou sovietskeho režimu.

Štvrtý reaktor. Keď vybuchol, zamestnanci si mysleli, že došlo k zemetraseniu.Štvrtý reaktor. Keď vybuchol, zamestnanci si mysleli, že došlo k zemetraseniu. (Zdroj: sita/ap)

Bola jednou z najväčších na svete. V noci 26. apríla 1986 tu došlo počas experimentu k havárii. Dve explózie úplne zničili štvrtý reaktor jadrovej elektrárne. Zamestnanci si spočiatku mysleli, že šlo o zemetrasenie.

Tam, kde stála pred chvíľou budova reaktora, zrazu stúpal ohnivý stĺp nabitý zmesou rádioaktívnych častíc.

Počas niekoľkodňového následného požiaru po havárii sa do ovzdušia uvoľnilo približne 9 ton rádioaktívnych prvkov. Zmytý dažďom do pôdy kontaminoval rastliny, zvieratá i ľudí.

Výbuch vyniesol rádioaktívne látky do výšky asi 1,5 kilometra. V tejto výške prúdil vzduch z juhovýchodu, a tak rádioaktívny oblak odvial nad Škandináviu. Tú preletel a po niekoľkých dňoch sa obrátil naspäť na Ukrajinu.

Potom vietor nad Černobyľom zmenil smer na západ. Druhý kontaminovaný oblak preletel cez Poľsko, ponad Československo do Rakúska.

Tam sa vzdušná vlna odrazila od Álp a vrátila sa nad Poľsko. Dnes už vieme, že nie je miesto na svete, kde by sa rádioaktivita z Černobyľa nedostala.

Pomáhali vrtuľníky, potápači, baníci

A v atómke, ktorá mala byť pýchou Sovietskeho zväzu, sa zatiaľ pokúšali zachrániť, čo sa dalo. Hasiči však spočiatku netušili, čo je príčinou ohňa, teda že všade okolo nich horia vysoko rádioaktívne zvyšky reaktora.

Mysleli si, že horí strecha 4. bloku elektrárne, a preto trosky reaktora zalievali vodou. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu nad 2 000 °C, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali. Navzdory dobrému úmyslu a vinou neinformovanosti tak hasiči situáciu ešte zhoršovali.

Po piatich hodinách od explózie sa podarilo zabrániť šíreniu ohňa na ďalšie budovy elektrárne, zvlášť na susedný tretí reaktor.

Aby sa zabránilo únikom rádioaktivity, ponad reaktor rýchlo prelietali vrtuľníky a zhadzovali naň päťtisíc ton zlúčenín bóru, dolomitu, piesku, hliny a olova.

Sypké materiály uhasili požiar grafitu a čiastočne absorbovali unikajúce rádioaktívne aerosóly.

Pol milióna záchranárov

Na odstraňovaní následkov havárie a záchranárskych prácach sa podieľalo vyše pol milióna ľudí - hasičov, vojakov, pilotov vrtuľníkov, milicionárov, baníkov, lekárov, inžinierov, zdravotných sestier...

Nazvali ich likvidátori. Mnohí neprežili a mnohí z tých, ktorí prežili, to neskôr ľutovali.

Niekoľko dní po havárii na dne reaktora stále horelo takmer 200 ton jadrového paliva a pod ním sa nachádzalo množstvo vysokorádioaktívnej vody.

Aby eliminovali riziko ďalšieho gigantického výbuchu, rozhodli sa vodu pod reaktorom odčerpať.

Alexej Ananenko, Boris Baranov a Valerij Bezpalov, traja potápači, ktorí otvorili ventily a stavidlá pod reaktorom, sa ponorili do vody po istú smrť.

Desaťtisíc baníkov

Ďalšiu náročnú úlohu dostalo 10 000 baníkov. Mali vyhĺbiť pod tretím a štvrtým reaktorom tunel a priestor, kde osadia zložitý chladiaci systém na báze kvapalného dusíka.

„Museli sme pracovať šialeným tempom. Najnebezpečnejšie miesta neboli v podzemí, ale hneď, ako sme vyšli von. Museli sme rýchlo utekať. Žiadny z baníkov sa nevyhol ožiareniu. Plnili sme si svoju povinnosť. Nič neľutujem!" povedal v dokumente Boj o Černobyľ Vladimir Amelkov z Tuly.

Rádioaktívne trosky mali zo strechy pôvodne odstraňovať stroje, ktoré však vplyvom silného žiarenia nefungovali.

Tak ich nahradili ľudia v ochranných odevoch. Na streche mohli pobudnúť maximálne minútu. Nazvali ich „bioroboti".

Koľko bolo obetí?

Už v okamihu výbuchu zahynuli dvaja ľudia: jedného zrazila explózia z výšky a druhý uhorel.

U ďalších 134 prítomných pracovníkov a hasičov sa objavili príznaky choroby z ožiarenia.

Vojaci plukovníka Vladimira Grebeňuka, ktorý mal na starosti civilnú ochranu, namerali večer po havárii pri elektrárni šesťstotisíckrát vyššie hodnoty rádioaktivity, než je normál.

Odborníci v Kurčatovovom Inštitúte atómovej energie v Moskve boli z týchto údajov v šoku.

Hasiči totiž nemali žiadne ochranné pomôcky, respirátory, ani obleky. To sa týkalo dokonca aj jednotiek, ktoré slúžili priamo v elektrárni.

Už po dvoch hodinách záchranných prác začali mať prví ľudia zdravotné problémy. Boli preto hospitalizovaní v pripjaťskej nemocnici a 27. apríla boli všetci letecky presunutí do Moskvy na 6. rádiologické oddelenie moskovskej nemocnice.

Do niekoľkých dní zomrelo prvých 28 ľudí, neskôr pribúdali ďalšie obete. Ľudia v Pripjati predsa ešte žili pokojne a nič netušili.

Gorbačov: Hlupáci!

Dva týždne po havárii rozhodli sovietske úrady zakonzervovať celý havarovaný blok do takzvaného sarkofágu, teda betónového obalu so vstavaným chladiacim systémom.

Podľa vyšetrovateľov, ktorí sa zaoberali osudným výbuchom, sovietske úrady už od konca sedemdesiatych rokov opakovane ignorovali varovania KGB, že Černobyľ má vážne konštrukčné nedostatky. Poruchy sa vyskytovali aj v ďalších elektrárňach podobného typu a utajovali sa.

„Ako je možné, že sme boli tak slabo informovaní? Znamená to, že oni ani netušili, aké následky môže mať podobná havária? Hlupáci!" rozčuľoval sa generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov.

Ožiarenie po výbuchu ohrozilo hlavne deti

Aké následky na zdraví a životoch ľudí mala najväčšia jadrová havária v histórii ľudstva? Utrpeli tým len ľudia v okolí Černobyľa, alebo je postihnutých oveľa viac, ako by sa mohlo zdať?

Presný počet obetí je predmetom vášnivých debát a milióny ľudí podľa lekárov stále trpia zdravotnými problémami spojenými s katastrofou.

Kým OSN hovorí o 4 000 mŕtvych, Greenpeace tvrdí, že na následky radiácie zomreli a stále zomierajú státisíce ľudí.

Ukrajinské úrady odhadli, že celkovo päť miliónov ľudí, Ukrajincov, Bielorusov a Rusov touto katastrofou nejako zdravotne utrpelo. Značná časť z nich stále žije na kontaminovanom teritóriu.

Schytali to tí najnevinnejší

Najčastejšími následkami rádioaktívnej kontaminácie sú rakovinové ochorenia, poruchy imunitného systému a srdcové choroby.

To všetko podľa Greenpeace spôsobilo v troch bývalých republikách Sovietskeho zväzu smrť 100-tisíc až 400-tisíc ľudí.

Jediným nepopierateľným dôsledkom katastrofy bolo silné zvýšenie výskytu rakoviny štítnej žľazy. Jedna zo správ OSN hovorí o šiestich tisíckach prípadov tejto choroby.

Už v roku 1992 zaregistrovalo Ministerstvo zdravotníctva Ukrajiny dvojnásobne zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí.

Tieto štatistiky potvrdila skupina lekárov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorí Ukrajinu navštívili. V roku 1994 konštatovala WHO 24-násobné zvýšenie rakoviny štítnej žľazy v niektorých oblastiach.

Podľa odhadov odborníkov sa zdravotné problémy súvisiace s ožiarením vyskytujú dodnes.

Zasiahla vraj jadrová lobby

Bielorus Jurij Bandajevský, lekár a autor mnohých štúdií o Černobyle, tvrdil, že oficiálne správy minimalizovali dopad katastrofy pod tlakom jadrovej lobby.

„Štátne štruktúry urobili všetko, aby utajili informácie a pomohli jadrovej lobby, ktorá je najmocnejšia na svete," uviedol.

Iný lekár, Ukrajinec David Belyj, ktorý pracuje v stredisku pre jadrovú medicínu v Kyjeve, všetky obvinenia z nátlaku odmietol.

„Nikto nám nič nezakazoval, nech už by to bolo čokoľvek. Pri skúmaní frekvencie výskytu chorôb vnútorných orgánov u obetí Černobyľa sme nenachádzali žiaden nárast v porovnaní s celkovou populáciou," tvrdil.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. 4 hi-tech inovácie, ktoré zmenia Slovensko
  2. Nechajte kryptomeny na Fumbi
  3. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  4. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  5. Ako ušetriť v domácnosti, keď ceny energií budúci rok stúpnu?
  6. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite
  7. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  8. Šéf Accenture: Nie je nič nezvyčajné, že mám paralelne dva mítingy naraz
  9. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  10. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  1. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  2. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  3. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  4. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  5. 5. ročník Trhu kože bude po prvý raz aj v Košiciach
  6. Stanovisko Asociácie moderných benefitov k TK RÚZ
  7. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato
  10. QSI International School of Bratislava
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 22 968
  2. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 14 070
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 8 164
  4. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 5 810
  5. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 5 795
  6. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 732
  7. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov 3 336
  8. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 3 309
  9. Bratislavu bude sprevádzať luxus 3 130
  10. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma 3 103

Blogy SME

  1. Miroslav Galovič: Stověžatá Praha trocha jinak anebo sedm pražských zastavení. Dnes první, všehochuť bez ladu a skladu (pragomix).
  2. Samuel Ivančák: Úvaha (nielen) o rozhlasových kvótach
  3. Tereza Krajčová: Anglický denník: 16. S panickou poruchou v zahraničí alebo na maličkostiach záleží
  4. Anton Kaiser: Florencia I.
  5. Ján Marton: Život ohrozujúce škodlivé potraviny ostávajú utajené v tabuľkách potravinovej správy. Takto môžeme pokapať ako myši.
  6. Zuzana Cascino: Keď bzučí poézia.
  7. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #20 - Vyšetrenia a kontroly počas domácej liečby
  8. Martin Šuraba: Dvojčatá z Osvienčimu
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 30 461
  2. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 7 020
  3. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 927
  4. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 662
  5. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 5 552
  6. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 5 355
  7. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 5 190
  8. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Homo Schizotikus alebo Ako sa mozog ľudský k schizofrénii dostal 3 564
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Judita a Tomáš

Na jej verzii nesedeli nože, rany ani stopy krvi.


3 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Už niekoľko týždňov ide o najsledovanejší seriál.


a 2 ďalší 3 h

Blogy SME

  1. Miroslav Galovič: Stověžatá Praha trocha jinak anebo sedm pražských zastavení. Dnes první, všehochuť bez ladu a skladu (pragomix).
  2. Samuel Ivančák: Úvaha (nielen) o rozhlasových kvótach
  3. Tereza Krajčová: Anglický denník: 16. S panickou poruchou v zahraničí alebo na maličkostiach záleží
  4. Anton Kaiser: Florencia I.
  5. Ján Marton: Život ohrozujúce škodlivé potraviny ostávajú utajené v tabuľkách potravinovej správy. Takto môžeme pokapať ako myši.
  6. Zuzana Cascino: Keď bzučí poézia.
  7. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #20 - Vyšetrenia a kontroly počas domácej liečby
  8. Martin Šuraba: Dvojčatá z Osvienčimu
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 30 461
  2. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 7 020
  3. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 927
  4. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 662
  5. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 5 552
  6. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 5 355
  7. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 5 190
  8. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Homo Schizotikus alebo Ako sa mozog ľudský k schizofrénii dostal 3 564
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu