V roku 1991 sa československá vláda začala zaujímať o krajanov, žijúcich v zóne zamorenej radiáciou. Začali s tým Česi a svojim rodákom, ktorí boli na základe Benešových dekrétov vysťahovaní na Ukrajinu, dali šancu vrátiť sa späť do vlasti.
KOŠICE. Krátko na to zareagovali aj slovenské úrady. Na našom území vybrali 20 lokalít, kde boli ochotní vziať rodákov späť.
Malé „černobyľské" ostrovčeky tak vznikli vo viacerých mestách, od Sniny cez Košice, Ružomberok a Brezno až po Skalicu.
V Košiciach dali týmto v podstate už druhýkrát presťahovaným Rusínom k dispozícii nové byty na Viedenskej ulici na Sídlisku Ťahanovce.
Nasťahovalo sa tam štyridsať rodín, v ktorých aspoň jeden z manželov mal slovenské korene. Prevažne žili v meste Rivne.
Táto lokalita sa síce nachádza asi 200 kilometrov od Černobyľa, avšak po havárii bola intenzívne zamorená pre južný vietor, ktorý práve tam zavial rádioaktívny mrak.
Mŕtvy Černobyľ ako atrakcia láka tisíce turistovČítajte
Manifestovali a o ničom netušili
Dve z rodín už viackrát rozpovedali pre Korzár svoje spomienky, hoci ich stále bolia. Veď tam zanechali svojich blízkych, priateľov a životy.
Milan Krendželák s manželkou a synom prišli do Košíc až v ďalšej vlne sťahovania, v roku 1998.
„Moji rodičia pochádzajú zo Slovenska. Žili tu v okrese Stará Ľubovňa, no Stalinovým nariadením boli v roku 1948 presídlení na Ukrajinu. V tom čase takto pochodilo viacero rodín," opísal svoj pôvod muž, ktorý sa už narodil na Ukrajine a páčilo sa mu tam.
Vyštudoval, našiel si dobrú prácu a keďže to dotiahol na riaditeľa železiarenskej spoločnosti, nežilo sa im zle. Nikdy sa mu ani len nesnívalo, že by sa mal sťahovať niekam preč.
Všetko zmenil 26. apríl 1986. Ani obyvatelia Rivneho však o fatálnej havárii v Černobyle spočiatku vôbec netušili.
„Prvé dni sa nič nezmenilo. Chodili sme do práce, deti do škôl a život bežal normálne ďalej..."
Prvého mája sa tak ako všetci vybrali do prvomájového sprievodu. Bolo krásne slnečné počasie a nikto ani netušil, že nad ich hlavami prechádza oblak plný rádioaktívnych škodlivín.
Keď k nim prišiel manžel jednej z kolegýň a pošepol im, aby vzali deti a odišli domov, nechápali, o čo mu ide.
Až doma, za zavretými dverami im povedal pamätnú vetu: „Každý deň musíte kúpať deti. Vybuchol nám Černobyľ. A stalo sa to už pred štyrmi dňami!"
Prvomájové oslavy boli súdruhom prednejšie ako zdravieČítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
